Kým vlastne sme?

Yesterday at 21:12 | Lulu |  Na tému týždňa
Kým vlastne sme?

Ako deti sme sa nad odpoveďou na túto otázku veľmi nezamýšľali. Nemali sme dôvod, aby áno. Vtedy nám stačilo vedieť naše meno, vek, čím chceme v budúcnosti byť, poprípade čo radi robíme, aby sme vedeli odpovedať, keď sa nás na to spýta nejaká tetka od susedov.

S dospievaním sa nám táto otázka v hlave však vynárala čoraz častejšie a tak nastal čas na to, aby sme sa začali ponárať aj do týchto neznámych vôd. Kým vlastne sme? Kam patríme? Kým chceme byť? Niektorí po odpovedi nebádali tak dlho, iní áno. Ale určite sme sa všetci nad tým aspoň na chvíľku zamysleli.

 

Pisateľ - kto ním je a kto nie?

16. september 2016 at 19:43 | Lulu |  Úvahy
Pred pár mesiacmi som čítala knihu, v ktorej ma zaujala jedna konkrétna časť o písaní a o tom, kto vlastne pisateľom je a kto nie. Predtým, než vám však predostriem svoj názor na vec, vám sem tú časť dám - v originálnom znení, ale pre istotu aj v amatérskom preklade pre tých, ktorí nie sú až tak zruční v angličtine. A zároveň si tým aspoň vyskúšam, ako by mi to s tým prekladaním šlo. Vopred sa ospravedlňujem za akékoľvek chyby, kostrbaté vety alebo iné nejasnosti.

Annabel Pitcher - Kečupové oblaky

15. september 2016 at 9:03 | Lulu |  Recenzie kníh
Autorka: Annabel Pitcher
Názov: Kečupové oblaky
Originálny názov: The ketchup clouds
Séria: -
Diel: -
Vydavateľstvo: Slovart
Rok vydania: 2015
Počet strán: 288

Anotácia:
Spravila som niečo zlé. Niečo naozaj strašné. A najhoršie na tom je, že sa mi to prepieklo.
Pätnásťročná Zoe má netradičného priateľa - pána Stuarta Harrisa v cele smrti v jednej texaskej väznici. Zoe ale potrebuje niekomu vyrozprávať svoj netradičný príbeh. O tom, ako sa zaľúbila do dvoch chalanov, oboch zradila a ako má na svedomí smrť jedného z nich. Zoe sa uprostred noci vykráda do kôlne za domom, kde si vylieva svoje zlomené srdce na stránky papiera. Píše pánovi Harrisovi listy o všetkom, čo sa stalo od momentu, keď sa zaľúbila, až po náhlu smrť, ktorú vraj spôsobila.
Dlhé mesiace mlčala, všetko sa jej akosi prepieklo. Ale jej život je v troskách a tajne dúfa, že keď niekomu vyrozpráva, čo sa vlastne stalo, konečne sa jej uľaví a bude sa môcť vrátiť do normálu. Pán Stuart Harris jej možno nikdy neodpíše, ale aspoň niekto pochopí, čo ju trápi, lebo aj on môže za smrť svojho blízkeho. (zdroj)
 


Zoo

22. august 2016 at 9:49 | Lulu |  Recenzie seriálov
Po stáročia bolo ľudstvo dominantným druhom. Zdomácnili sme si zvieratá, zavreli ich do klietok, zabíjali pre zábavu. Ale čo ak sa zvieratá po celom svete rozhodli "už nie"? Čo ak sa konečne rozhodli brániť?


Trnava, narodeniny, kino a iné výlety

12. august 2016 at 14:01 | Lulu |  Zo života autorky
Tak, ľudia, dovoľte mi oznámiť vám novinku: počnúc minulým mesiacom som sa oficiálne stala dospelou. Aspoň to tvrdí dátum na občianskom preukaze, keď už nič iné. Žiadna veľká oslava sa síce nekonala, ale ja na také veci aj tak nie som a stále som toho názoru, že narodeniny sú len ďalším obyčajným dňom v roku. Tieto narodeniny však boli predsa len iné a zrejme to bolo z dôvodu, že som ich strávila v Trnave so svojou úplne najúžasnejšou sesternicou Naty (nech ti to nestúpne do hlavy! :D). Keď som sa totiž ráno o šiestej zobudila, našla som si pred dverami ležať najkrajší obrázok, aký som kedy videla. Išli sme spať asi o pol jednej, ale ona bola taká zlatá, že zostala hore do tretej, aby mi nakreslila tohto mimoňa. Samozrejme, že som tušila, čo má za lubom už keď si do izby nosila farbičky s výkresom a pýtala sa ma, ktorý obrázok sa mi na internete páči najviac, ale aj tak som bola z toho ráno mimo a len som sa prihlúplo usmievala.

Next articles


Where to go next


Tento blog podlieha autorským právam, takže by som si na vašom mieste dvakrát rozmyslela, či sa rozhodnete niečo odtiaľto kopírovať alebo nie.