Boj s Lovcom

23. july 2012 at 13:40 | Lulu |  Poviedky
Čaute :) Dnes tu pre vás mám moju 1. jednorázovku, ktorá ma napadla včera večer a nedala mi spať :D Ja som nikdy nebola na jednorázovky, pretože u takmer všetkého nájdem nejaké pokračovanie, ale táto sa mi podľa mňa celkom podarila. Veď posúďte sami ;) Prosím o komenty a prajem vám príjemné čítanie :)




Boj s Lovcom

Vynoril sa z riedkeho lesa na čistinku. Prehlodával ju pohľadom a napokon sa zastavil na mne. Venoval mi neľútostný úsmev, z ktorého mi prebehol mráz po chrbte. Na chvíľu ma čosi oslepilo - nejaká ligotajúca sa vec v jeho ruke. Upriamila som na tú vec zrak a následne som si ho premerala od hlavy po päty.
Spoznala som ho takmer okamžite. Bol to Lovec, ktorý mi vyvraždil celú rodinu vrátane mojej malej dvojročnej sestričky len preto, že sme to, čo sme. Ako keby to bola naša vina, že sme sa tak narodili.
Lovec sa ku mne priblížil a zastal, až nás delilo len päť metrov. "Toto je tvoj koniec, Bethany," povedal hlbokým hlasom a v ruke si obrátil malý strieborný nôž pripravený k útoku.
"Nemyslím si. Nevieš, čo dokážem," oponovala som mu pevným hlasom, ale v duchu som sa triasla od strachu. Stačí jedno bodnutie nožom a umriem.
"Proti striebru si bezmocná."
Mal pravdu. Ale ak si ho udržím od tela, čo najďalej, som v suchu.
"Tvoju rodinu bolo ľahké zabiť, ty pre mňa nie si hrozbou," snažil sa ma vyprovokovať k premeneniu.
Nemusel čakať dlho. Jeho poznámka ma naštvala, že som sa premenila do sekundy na veľkú čisto bielu vlčicu. Ako človek by som aj tak nemala šancu ho zabiť.
Zaujala som útočný postoj, vycerila ostré biele tesáky, cez ktoré sa mi dralo hrozivé vrčanie. Nepohla som sa však ani o milimeter.
"No poď, Bethany, chceš pomstiť svoju rodinu, nie?" provokoval ma, ale ja som sa mu na to nechytila. Ak som sa niečo za svoj život naučila, tak to bolo to, že sa nemôžem dať vyprovokovať a zaútočiť naňho prvá. Tá chyba by sa mi totiž stala osudnou.
Čakala som, čo na mňa skúsi tentoraz. To nič lepšie v rukáve nemá? A že Lovci sú inteligentní, pche.
"Budeš tam len stáť, ceriť zuby a vrčať?" spýtal sa nezaujato, dokonca si aj nasilu zívol.
Medzi nami bolo stále tých päť metrov, no nikto z nás sa ich nerozhodol prekonať. On čakal až ja urobím prvý krok a ja zas, kým on urobí prvý krok.
Po chvíli sa však odhodlal k malému kroku ku mne. Vrčala som čoraz hlasnejšie, až som vyplašila všetky zvieratá na kilometer ďaleko, ale bolo mi to jedno. Môj pohľad venovaný Lovcovi jasne hovoril: Ešte raz sa pohneš a je po tebe.
Všimol si ho a pobavene sa uškrnul. "Aká si si istá, Bethany. Tvoj druh si je všetkým taký istý, že aj človeka podcenil."
Keď som sa stále nehýbala, Lovec sa znova priblížil ku mne a tak nás už delili len tri metre. Ja som sa však zamerala na jeho nôž, ktorý silno zvieral v ruke a bol pripravený ho kedykoľvek použiť.
Poľavila som v útočnom postoji a začala sa prechádzať do polkruhu bez toho, aby som z neho čo i len na sekundu odtrhla zrak.
"Keď to takto chceš," rezignoval Lovec a rozbehol sa ku mne s nožom nastaveným na mňa.
Ladne som sa mu vyhla, on sa zapotácal a na chvíľu skončil na zemi. Kým sa z nej postavil, ja som okolo neho začala behať do kruhu ako najrýchlejšie som vedela a tým som mu zobrala možnosť úniku. Ostražito sledoval, kde zastavím a vôbec si nevšimol, že chrbát si nechal nechránený.
Rýchlo som zastavila, vyhupla sa na zadné laby a celou váhou som sa oprela o Lovcov chrbát, čím som ho úspešne zvalila na zem tvárou nadol. Labami som naňho aj naďalej tlačila, aby sa nemohol pohnúť a zatiaľ som mu zaborila ostré tesáky do šťavnatého mäsa na stehne.
Zrúkol od bolesti a začal sebou lomcovať, tak som svoje tesáky zaborila ešte hlbšie, až som sa nimi dostala ku kosti. Vtedy sa Lovcovi podarilo prevaliť sa na chrbát a zdravou nohou ma odkopnúť preč.
Nečakala som to, pozviechala som sa zo zeme a už som sa chystala na ďalší útok. Niekoľko centimetrov od Lovca som sa však zastavila, stále mal predsa u seba nôž.
Opäť som začala behať okolo neho, no tentoraz sa len neprizeral, ale hodil nôž do jednej strany. Skoro ma trafil, ale našťastie sa mi len šuchol o srsť a kúsok mi z nej odfikol.
Zastala som a hodila pohľad k Lovcovi. Ten sa rýchlo snažil zmiznúť preč, ale sťažovala mu to noha, z ktorej sa valil potôčik karmínovo-červenej krvi, ktorou zafarbil zožltnutú trávu.
Vrhla som sa k nemu - bez noža a so zranenou nohou je bezmocný on. Zatarasila som mu cestu a začala okolo jeho tela naprázdno hrýzť, aby som ho trochu rozptýlila a mal potrebu sa brániť.
Využila som jeho chvíľkovú nepozornosť a presunula sa za jeho chrbát. Zozadu som naňho skočila a zaryla som mu tesáky do tepny. Krv dvakrát neobľubujem, ale kvôli pomste pre rodinu by som urobila všeličo.
Hltala som teplú krv nemysliac na jej odpornú chuť. Lovec sebou po celý čas kmásal, no každým ďalším logom som cítila ako jeho telo slabne a slabne, až sa nakoniec ako vrece zemiakov zvalilo do trávy.
Odtrhla som sa od Lovcovho mŕtveho tela a spokojne som sa naň zahľadela. Na tvári mal usadený vystrašený pohľad a som si istá, že aj po smrti ho budem strašiť v spomienkach.
Pozrela som sa na svoje laby, ktoré žiarili jasne červenou. Ja musím teda vyzerať. Otriasla som sa s vedomím, že to krv nezmyje, ale po otrasení som sa aspoň cítila lepšie.
Vybrala som sa do lesa. Teraz, keď som pomstila smrť svojej rodiny, musím si nájsť novú svorku. Po ceste sa však musím vykúpať v potoku, tá krv na mojom inak bielom kožuchu ma iritovala.
Ešte pred tým, ako som úplne zmizla v lese, som sa obzrela na Lesnú čistinku, ktorá sa oddnes nevolá Lesná, ale Krvavá a to na pamiatku, že na tejto čistinke mladá vlčica Bethany pomstila svoju rodinu smrťou najobávanejšieho predátora pre vlkov - Lovca.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Mariam Mariam | Web | 23. july 2012 at 20:18 | React

Pekné :) A nový design tiež :)

2 Lulu Lulu | 24. july 2012 at 8:58 | React

[1]: Ďakujem :) Som rada, že sa páči :)

3 Sasternica Sasternica | 28. september 2012 at 17:05 | React

Je to dosť krvilačné ja takéto príbehy nemusím ale zaujímavé a inak pekný design je lepší než ten pred tým :DDD

4 Lulu Lulu | Web | 28. september 2012 at 19:17 | React

[3]: Hej, viem, to bol účel :D A ďakujem :-)

5 Charlie Charlie | Web | 15. november 2012 at 12:24 | React

Tak to bylo dokonalý! :O Zbožňuju vlky a tahle jednorázovka byla prostě boží! :) Píšeš opravdu nádherně, doufám, že brzy přidáš další kapitolku ke KM nebo nějakou jednorázovku ;)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement

Tento blog podlieha autorským právam.