1. kapitola

10. august 2012 at 16:18 | Lulu |  Príbeh: Zlo alebo dobro?
Nazdárek :) Tak nakoniec pridávam článok až dnes, aj keď sa mi moc nechce a radšej by som ďalej pokračovala v čítaní Zlodejky duší. Dnes tu pre vás mám 1. kapitolu novej verzie príbehu ZaD?, keďže pôvodná sa mi vôbec nepáčila(bolo to asi preto, že som jej predlohu písala približne pred rokom, keď som ešte písala úplne nemožne). Ospravedlňujem sa, že to mením, ale ja keď niečo napíšem a neskôr si to po sebe čítam, vidím tam toľko chýb v deji atď, že to proste nejde nechať tak :D Inak, zmenený je hlavne začiatok kapitoly, ale niečo som tam aj nechala. A je to trochu poposúvané, keďže ku koncu ma už nič nenapadalo, čo by som tam mohla dať.
Dúfam, že táto verzia sa vám bude páčiť oveľa viac, ako tá stará a že zanecháte krátky koment :)


1. kapitola

Si výnimočná a máš jedinečný dar.
Keisy Jonesová sedela za stolom v školskej jedálni a náruživo premýšľala, čo táto veta znamená. Z ničoho nič sa jej ráno vynorila v hlave, akoby sa jej do nej niekto dostal a jednoducho tam tú vetu napísal.
Keby som si len pamätala z toho sna niečo viac ako len tú vetu, dumala.
"Zem volá Keisy Jonesovú, ozvite sa."
Mykla sa, čím sa jej podarilo prevrátiť pohár a jej obsah sa rozlial po Keisinej tácke. Naštvane pozrela do tváre Phoebe Stievensovej sediacej hneď vedľa nej ako sa zadúšala smiechom.
"Myslím, že by si jej mala priniesť novú, lebo sa tu rozplače," uťahoval si z Keisy Jeffrey Hopkinson.
Keisy naňho vyplazila jazyk, vzala do ruky svoj pohár a zvyšok malinovky vyliala do jeho polievky. Spýtavo sa naňho pozrela s jedným kútikom úst zdvihnutým dohora. "Čo hovoríš teraz?" zaujímalo ju.
"Aj tak chutila nejako divne," zamrmlal. "Možno do nej dali rozložené kúsky myší."
"Hej! Ja tu jem!" protestovala Isabel Perkinsová a pustila lyžičku do polievky.
"To som si nemohol nevšimnúť," uškrnul sa Jeffrey laškovne.
"Takto si jej pozornosť nezískaš, kámo," zapojil sa do rozhovoru Dick Richfield a drgol doňho lakťom.
"To mi pripomína... máte už partnerku na tohtoročný ples?" spýtala sa Phoebe a v očakávaní sa zadívala na chalanov.
"Ešte nie, bohužiaľ. Nejako si neviem vybrať. Samatha, Claire, Eve...," Jeffrey sa provokatívne usmieval.
"Claire? To akože Claire Simonsovú?" zdvihla obočie Isabel.
Jeffrey prikyvoval. "Na škole je len jedna."
"Veď vyzerá ako pudel!" vyhŕkla Isabel a všetci za stolom sa začali rehotať.
"Čo je tu také smiešne?" spýtal sa prichádzajúci Patrick Peyton a sadol si vedľa Keisy. O pár sekúnd sa k nim pridala aj Lucy Flynnová, Keisina najlepšia kamarátka a sadla si oproti Patrickovi.
"O Jeffa má záujem Claire Simonsová," prezradila im Keisy. Rozhovor síce vnímala len spolovice, ale toto ju dosť zaujalo.
Patrick uprel pohľad na Jeffreyho a veľavravne sa zaškeril. "To si pohnojil, kámo."
"Náhodou nevyzerá až tak zle," namietol Jeffrey a zamračil sa.
"Len ako pudel," dodala Isabel s úškrnom.
Zrazu Keisy zavibroval vo vačku džínsov mobil. Vybrala ho a prečítala si správu.

Čau, nešla by si dnes poobede von? Chcela by som sa ťa na niečo opýtať. Lynn

"Tajný ctiteľ?" spýtal sa Dick a prstom ukázal na Keisin mobil.
Až teraz si Keisy uvedomila, že na ňu všetci hľadia. Do tváre jej stúpla nechcená červeň. "Asi ťažko."
"Popieranie je prvou známkou klamania," vyhlásila Isabel a oprela sa o operadlo stoličky.
"Ale tentoraz je to známka pravdy," povedala Keisy.
"Hm a čo vlastne Ryan, Phoebe? Pozval ťa?" vrátila sa k predošlej téme Lucy.
Ďakujem, perami jej nezvučne naznačila Keisy.
"Nie. A myslím si, že už ani nepozve," zamračila sa Phoebe.
"A to už prečo?" narovnala sa Isabel a uprela na Phoebe veľké hnedé oči.
"Furt lezie za Candice McCalistrovou. Som si istá, že už pozval ju," sklopila pohľad Phoebe.
"To je mi ľúto," hlesla Isabel a objala kamarátku.
"Ach, babké fňukanie," zamrmlal Jeffrey a prevrátil očami.
Keisy zatiaľ rýchlo naťukala do telefónu krátku správu:

Prepáč, ale dnes nemôžem, mám plávanie. Niekedy inokedy. Keisy

Odložila mobil a zadívala sa na Dicka, ktorý vstával zo stoličky. "Asi by sme už mali ísť. Nenechajme mrzutca čakať," zamrmlal.

* * *

"Nemôže, má plávanie," vysvetlilo svetlovlasé dievča.
"Tak sa jej na to musíš spýtať inokedy, ale čo najskôr. Nikdy nevieš, kedy sa môže niečo pokaziť," radilo jej druhé, ryšavé dievča.
"Jasné. Ale čo keď mi to nepovie?"
"Povie, Lynn. Raz určite a ak nie, tak jej to povieš ty. Čo môžeš stratiť?"
"Napríklad Keisy," zamumlala Lynn.
"Myslíš, že to ona je tá z proroctva?"
"Neviem. Podľa mňa nie, ale môžeme si byť isté, Rachel?"
"Nie, to nemôžeme," odvetila Rachel pochmúrne. "Spozorovala si u nej nejaké zmeny?"
"Zatiaľ nie. Len dnes bola na biológii veľmi nesústredená, ale inak nič zvláštne."
"Nesústredená mohla byť aj kvôli nejakej hlúposti," povzdychla si Rachel. "Vieš čo? Jednoducho ju ďalej pozoruj a snaž sa jej to spýtať. Možno ty si na nej nič zvláštne nespozorovala, ale ona možno áno."
"Dobre," súhlasila Lynn.

* * *

Nicole Hartová sa vrátila zo školy okolo štvrtej hodiny. Bola od hlavy až po päty premočená, pretože vonku zúri hrozná búrka, ktorá zasiahla Nicole práve po ceste domov.
Zašmátrala v taške po kľúčoch, ktoré sa jej až po minúte podarilo nájsť, pretože boli schované v tom najkrajnejšom kúte tašky. S omrznutými rukami strčila kľúč do zámky a odomkla.
S úľavou vstúpila dnu, do vyteplenej haly, kde si zložila mokrú kapucňu z hlavy a začala sa nešťastne obzerať z každej strany v zrkadle.
"Prekliaty dážď!" zanadávala a voľne si rukou prehrabla hnedé vlnité vlasy.
"Ja som ti hovorila, že bude pršať," ozval sa od obývačky známy hlas.
Nicole naštvane nakukla do obývačky, kde sa už na gauči rozvaľovala jej štrnásťročná sestra Cloe. Práve pozerala televíziu, v ktorej dávali nejaký seriál.
"Mlč!" skríkla na ňu a prebodla ju pohľadom. Cloe sa priam vyžívala v dráždení jej šestnásťročnej sestry. Dokazovala si tým, že i staršiemu súrodencovi dokáže podkopnúť trpezlivosť a odfúknuť ju ako prach. A i keď to Nicole vedela a už veľakrát si povedala, že nabudúce sa nenaštve, vždy sa naštvala.
Obrátila sa chrtom k jej protivnej sestre a začala si vyzliekať čiernu bundu. Veľmi si priala, aby už konečne bola vo svojej izbe, kde by si ľahla na posteľ, pustila si MP3-ojku a nevnímala by nič okrem hudby vychádzajúcej zo slúchadiel. To však nešlo, pretože sa musí zúčastniť rodinného sedenia ako každý člen ich rodiny.
Kašľať na rodinné sedenie, pomyslela si.
Vzala si tašku a naštvane vybehla na poschodie, kde hodila tašku do kúta vo svojej izbe a vbehla do kúpeľne. Zamkla sa a kým sa vaňa napúšťala, Nicole sa odmaľovala, vyzliekla, pridala do vane penu a nakoniec do nej vliezla.
Telom sa jej rozlial pokoj a teplo. Spokojne a s úsmevom na tvári sa oprela a zatvorila oči, aby mohla relaxovať.
Klop, klop, klop! ozvalo sa po pár minútach.
A chvíľka pokoja je v čudu, pomyslela si Nicole namrzene.
"Čo zas?" skríkla na Cloe, ktorá stála za dverami.
"Mama a otec chcú, aby si prišla dole. Vyzerá to tak, že máš problém. A riadne veľký."
"Nevrav," zamrmlala. "Odkáž im, že teraz sa kúpem," odvetila už hlasnejšie.
"Vieš čo? Môže mi byť absolútne jedno, čo si urobila tentoraz, ale to, že kvôli tebe na mňa rodičia bezdôvodne hučia mi jedno nie je!" zvreskla a s dupotom zmizla spred dverí kúpeľne.
Nicole prevrátila oči. "Len sa nezblázni," povedala si pre seba.

* * *

"Nicole!" ozval sa hromový hlas pána Harta o približne dvadsať minút.
A je to tu, povzdychla si Nicole a opustila kúpeľňu. Striaslo ju, keď ju objal mrazivý vzduch v dome a na pokožke sa jej objavila husia koža. V modrom tričku s krátkym rukávom a bielych teplákoch sa vybrala na prízemie do obývačky, kde na ňu už čakali jej nahnevaní rodičia.

Keisy sa s uterákom omotaným okolo tela a s turbanom na hlave vybrala krátkou uličkou plavárne, ktorá viedla ku dievčenským šatniam. Ako si myslela, nikto tam už nebol.
Z vrecúška na plávanie si vzala kefu, dala si dole turban a začala si česať vlnité vlasy. Keď už končila s česaním, odrazu zhasli svetlá. Keisy spozornela a položila kefu na lavičku.
Čakala, že čoskoro prúd nabehne, no ani po troch minútach stále nič a jej už začínalo byť trochu zima. Poslepiačky si našla svoje veci a začala sa obliekať. Potom si zbalila všetky veci a vybrala sa na odchod.
Pred dverami však zastavila. Niečo sa jej na tom nezdalo. Žmúriac do tmy sa rozhliadla po šatni. Pri chodbe do spŕch si všimla malý pohyb. Zadržala výkrik. Oči sa jej rozšírili a inštinktívne začala cúvať dozadu. Bola si celkom istá, že vo sprchách nikto nebol.
Hneď ako vyšla zo šatne, rozbehla sa ako najrýchlejšie vedela. Mala pocit, že ju niekto sleduje. Niekto, kto bol aj v sprchách bez jej vedomia. Hoci už bola pred plavárňou, pocit, že ju niekto prenasleduje, nezmizol.
Spomalila do zrýchleného kroku až keď mala na dohľad dom Jonesovcov. Snažila sa o utriedenie myšlienok v jej hlave, ale bola priveľmi vystrašená, aby to malo nejaký výsledok.
Odrazu za sebou započula divný zvuk. Prudko sa otočila a vydesene pozerala okolo seba. Obloha posiata tmavými oblakmi a vzduch prúdiaci rýchlejšie značil búrku.
Chvíľu čakala, či sa ten zvuk nezopakuje a napokon sa hlúpo spýtala: "Je tam niekto?" Odpoveď jej prišla okamžite, ale nie v takej forme, v akej by si želala.

 

Be the first one to judge this article.

Poll

Ktorá verzia 1. kapitoly príbehu ZaD? sa vám pozdáva viac?

stará
nová

Comments

1 Charlie Charlie | 9. october 2012 at 9:24 | React

Wow! Tak to je vážně super :) píšeš opravdu velmi zajímavě a napínavě :) Jdem číst dál :)

2 Lulu Lulu | Web | 9. october 2012 at 17:23 | React

[1]: Ďakujem :) Som rada, že sa páči :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement

Tento blog podlieha autorským právam.