2. kapitola

11. august 2012 at 18:25 | Lulu |  Príbeh: Zlo alebo dobro?
Čaues, ľudkovia! Dnes sa nám zase trošku ochladilo... a ja zas trávim čas vnútri :D Aké nezvyčajné :D Len zisťujem, že už na počítači nemám, čo robiť :D Ale teraz ku kapitole. Na tejto som nezmenila takmer nič(ak nerátam ten posun), takže nič nové, ale radšej to pridám takto, jak by som vymenila starú za novú a akurát by v tom bol zmätok(nieže by som ho v tom už teraz nemala :D)
Inak, prajem príjemné čítanie ;)


2. kapitola

Nicole sa oprela o rám dverí obývačky s pohľadom na tváre rodičov a čakala, čo sa bude diať ďalej. Bola úplne pokojná, strach nepociťovala. Zato na jej rodičoch bolo badať znepokojenie, naštvanie a... žeby to bolo poníženie?
"No?" spýtala sa Nicole otrávene, keďže už niečo okolo troch minút bola vystavená dvom párom očí, ktoré si ju nepekne premeriavali.
Slova sa ako prvý chopil pán Hart. "Takže, Nicole, dnes volala riaditeľka tvojej školy," oznámil jej vážne. Tmavovlasé dievča div, že nevypuklo v smiech, s akou vážnosťou to jej otec povedal. Ale nakoniec sa ovládla a na svojej tvári si udržala stále otrávený a unudený výraz.
"No a?" zopakovala a unudene zívla. Nebavilo ju to. Samozrejme, že vedela, na čo jej otec naráža, ale nechcelo sa jej o tom baviť. Škola bolo pre ňu len otrepané slovo, ktoré počuje každý deň minimálne päťkrát. Ale aj keď ho niekto vyslovil, ignorovala všetko spojené s ním.
"Nechceš nám niečo vysvetliť, mladá dáma?" zapojila sa do rozhovoru pani Hartová.
Nicole sa zamyslela. Niečo ju napadlo, ale zámerne to prehliadla a pokračovala v premýšľaní ďalej. Po chvíľke pokrútila hlavou a poznamenala: "Nič, čo by som vám vešala na krk."
"Takže nič?!" zvýšil hlas pán Hart a v tvári od zlosti očervenel.
"Nič," súhlasila Nicole. Potom dodala: "Ešte niečo?" Ani nečakala na odpoveď, rovno sa vybrala do svojej izby avšak hlas pani Hartovej ju zastavil.
"Ešte sme neskončili!" skríkla. Dostávame sa na bod mrazu, prebehlo Nicole mysľou, akoby sa nechumelilo.
Prevrátila oči hore stĺpkom a vrátila sa do obývačky, respektíve len kúsok za jej prah. "Posaď sa," prikázala pani Hartová dcére.
Nicole sa tvárila, že ju nepočula, ale keď pani Hartová príkaz zopakovala, poslúchla a otrávene sa posadila do kresla, ktoré sa nachádza čo najbližšie k dverám.
"Keďže sa sama nepriznáš, čo je veľmi smutné, spýtam sa ťa priamo. Ako nám vysvetlíš toľko neospravedlnených hodín, poznámok a zlé známky?" začala pani Hartová, zatiaľ čo pán Hart sa len ďalej mračil.
Nicole zdvihla obočie a ľahostajne si odfrkla. "Škola nie je to najdôležitejšie v živote," utrúsila.
"Trieska ňou puberta," podotkol pán Hart.
"To sotva," vyliezlo z Nicole bez rozmýšľania.
"Nicole, ty si takáto nebola," dohovárala dcére pani Hartová. "To z teba urobila Ashley a tá jej partia," dodala po chvíli.
Nicole zostala urazene sedieť. Pokoj sa vytratil preč hneď po tejto - pre jej rodičov nevinnej - poznámke. Ale pre Nicole to bola urážka voči jej priateľom. A podcenenie jej osobnosti.
"Prečo zo všetkého obviňujete mojich priateľov?" spýtala sa s predstieraným pokojom v hlase. Nechcela sa nechať vytočiť a vybuchnúť, lebo to by znamenalo, že jej rodičia do bodky ovládajú celý jej život.
"Pretože za to môžu," odpovedala pani Hartová stále hľadiac na Nicole. "Vidím, aký na teba majú vplyv. A keďže ty s tým nič nerobíš, zostalo to na nás."
"Presne tak. Nechala si to zájsť príliš ďaleko," súhlasil pán Hart.
Nicole na svojich rodičov len neveriacky hľadela. Nechápala o čom rodičia vravia a tak nemohla nájsť ani vhodný argument, ktorým by ich presvedčenie vyvrátila.
"O čom to hovoríte?" spýtala sa napokon.
"O tom, že sme našli vhodné riešenie, ako zabrániť viacerým veciam," záhadne vysvetlila pani Hartová.
Nicole to už ale nevydržala a vyhŕkla: "Mohla by si prestať hovoriť v hádankách, prosím ťa?"
"Dobre," prikývla pani Hartová. Následne však zakričala: "Cloe! Poď dolu!"
"A jej sa to odkedy týka?" zamrmlala Nicole a oprela sa do kresla.
"Cloe sa to týka tak ako aj teba," objasnil pán Hart.
"Vážne? Ja som myslela, že to ja tu mám veľa vymeškaných hodín, zlé známky a veľa poznámok," vystrúhala grimasu.
"Veď aj máš. Ty si z toho možno robíš zábavu a následky sú ti úplne ukradnuté, ale to, o čom sme s tvojou mamou rozhodli, tebe aj tvojej sestre zmení život. Aspoň v to dúfame," zakončil svoju reč pán Hart a priblížil sa k pani Hartovej, vzal ju do náručia a ľavú ruku jej ovinul okolo pliec.
"Aha," poznamenala naoko Nicole ani čo by vedela, o čom to jej otec doteraz rozprával.
Vtom do obývačky doslova vplávala Cloe, ktorá sa netvárila veľmi šťastne, ale keď si všimla vážne tváre rodičov, radšej nahodila predstieraný úsmev. Automaticky sa posadila do druhého kresla oproti rodičom a zmätene sa spýtala: "Mami, oci, čo sa deje?"
"No, asi je najvyšší čas všetko vám vysvetliť. Urobili sme jedno veľké rozhodnutie, ktoré vás na nejaký čas asi poznačí alebo s ním nebudete súhlasiť, ale čo už. Mám tým na mysli hlavne Nicole," pán Hart sa na ňu sklamane pozrel a pokračoval. "Je to len pre vaše vlastné dobro a toto miesto nie je pre vás vhodné, keďže sa kamarátite práve s takými ľuďmi, ktorí vás..."
"K veci," skočila otcovi do reči Nicole, ktorá už nevydržala ďalej počúvať tie jeho kecy.
"Neprerušuj otca, Nicole," vážne ju napomenula pani Hartová.
"Kazia," dohovoril pán Hart a Nicole ohrnula nos. "Takže sme si vyhliadli nové miesto, nový dom, nové prostredie, nových ľudí..."
"Čo nám tým chceš naznačiť?" tentoraz skočila pánu Hartovi do reči Cloe, ktorej už tiež rupli nervy z toho, že sa otec stále nevyjadril, v čom je pes zakopaný.
"Že sa sťahujeme," oznámila pani Hartová, čím Cloe a Nicole natoľko zaskočila, že len zostali zarazene sedieť.

Z kríkov sa odrazu vyrútil tmavý obrys pripomínajúci človeka. "Bu!" ozvalo sa jej za chrbtom.
Keisy sa strhla, od ľaku vyskočila o takmer meter a vystrašene žmúrila do tmy. Srdce jej splašene búchalo o hrudný kôš a nemohla popadnúť dych. Keď sa však na obrys prizrela lepšie, vystrašený výraz vymenila za naštvaný.
"Nate! Vieš ako si ma vydesil?" vyštekla na čiernovlasého chlapca, ktorý sa postavil oproti Keisy a teraz naňho dopadalo chabé svetlo z lampy o dom ďalej.
"Už som zabudol, aký si strachopud, Keisy," vypukol v hurónsky smiech Nate Beck. Keisy si ho prezrela od hlavy po päty. Nevidela ho už nejaký čas, ale ani za ten čas sa priveľmi nezmenil. Čierne vlasy mal rozstrapatené, sivé oči plné vzrušenia, oblečené na sebe mal voľné tmavomodré džínsy a čierne, trochu dokrkvané tričko. Na tvári mal trochu vyrážok a šibalský úsmev tiež nechýbal. Na plné zmyselné pery Keisy tiež nemohla zabudnúť, ako aj na pevné a svalnaté telo. Jedným slovom: fešák.
"Veľmi vtipné," ironicky zamrmlala Keisy. Plachosť voči Natovi musela ísť bokom. "Vôbec si sa nezmenil," nadhodila, "stále vyzeráš rovnako... ehm... dobre." Viac ako dobre, dodala v duchu.
"To bol akože pokus o kompliment?" spýtal sa pobavene.
"Možno."
"A čo ty tu tak po večeroch? A sama?" Nate spýtavo zodvihol obočie.
"Plavecký krúžok," objasnila mu Keisy a ukázala na svoje vlhké vlasy, ktoré si pri úteku z plavárne nestihla ofénovať.
Nate sa zasmial. "Že sa vôbec pýtam. Tu sa vážne nič nezmenilo."
"Čuduješ sa? Si v Neshville," povedala Keisy. "Tu sa nikdy nič nedeje."
"To sa musí zmeniť," zahlásil Nate rozhodne a obdaril Keisy širokým úsmevom.
Úsmev mu placho oplatila a spýtala sa: "Vážne? A ako to mieniš urobiť?"
"Som tu predsa ja," uškrnul sa a pokračoval, " s mojím príchodom to tu stopro obživne, musí."
Keisy sa z chuti a krátko zasmiala. Nate jej veľmi chýbal, bez neho tu bola vážne nuda. A teraz, keď je späť, sú späť aj jeho neškodné žartíky. Teda, ako sa to vezme neškodné.
"A kedy ideš do školy?" zaujímalo Keisy. Sivomodré oči jej doslova žiarili.
"V pondelok. Už som veľmi zvedavý, aké srandičky ste stihli vymyslieť, kým som ja bol v Anglicku." Keisy v duchu kričala a skákala od radosti. Znova ho bude môcť vídať každý deň v škole!
Po kratšej odmlke sa chytila novej témy. "To je super. Srandičiek veľa nebolo, aj keď Jeff ich niekoľko zariadil. A vlastne, ako bolo v Anglicku? Ktorá škola je lepšia? Tá naša či hentá?" zahrnula ho otázkami. Mala ich pripravených ešte oveľa viac, ale pýtala sa ho len na tie, ktoré pokladala za najzaujímavejšie.
"Anglicko bolo fajn. Škola ušla, ale nemôže sa vyrovnať tunajšej. Veď na ktorej škole existuje toľko bláznov, ako na tej našej?" položil rečnícku otázku stále s úškrnom na nádherne tvarovaných perách.
"Presne tak," súhlasila Keisy. "Počuj, nechceš zájsť na chvíľu k nám? Figaro ťa určite tiež rád uvidí," následne navrhla. Figaro je Keisin pes - huňatý krémový zlatý retríver s priateľskou povahou.
"Sorry, nemôžem. Niekedy nabudúce. A ako sa má Figaro? Stále meria 40 cm?" Figaro si Nata omotal okolo prsta hneď po tom, ako pri stretnutí s celou bandou, keď bol ešte šteniatko, ocikal Jeffreyho. Vlastne si týmto činom získal všetkých z partie.
"Csss," zatiahla. "Náhodou, už meria 59 cm a váži 35 kg," oznámila mu hrdo.
"Kecáš," povedal Nate s neveriacim pohľadom. "Neverím ti. Jak je potom možné, že ťa ešte ani raz neprevalcoval?"
"Podľa čoho si usúdil, že ma ešte ani raz neprevalcoval?" odvetila Keisy.
"Nemáš na sebe ani jednu modrinu," povedal ukazujúc prstom na Keisy a následne si poklepkal na čelo, aby dal najavo, že to je nad slnko jasné.
"Ja si viem na rozdiel od teba psa vycvičiť," zazubila sa naňho.
"No dovoľ! Mason ma poslúcha na slovo," predstieral urazenie Nate.
"Hej, hej. Asi by som už mala ísť domov, lebo si budú rodičia robiť starosti. Ale nemáš cez víkend voľno? Mohli by sme zájsť s celou partiou do kina alebo len von," navrhla.
"Jasné. V sobotu môžeme. Zavolám chalanom a ty zavolaj babám. Tak sa teda maj a uvidíme sa v sobotu, okej?"
"Tak v sobotu," rozlúčila sa Keisy a ešte mu zakývala. Potom sa už konečne vybrala domov. A pocit, že ju niekto sleduje, konečne zmizol.

 

Be the first one to judge this article.

Poll

Kto je vám sympatickejší?

Keisy
Nicole

Comments

1 Charlie Charlie | 9. october 2012 at 9:33 | React

Zatím jsem přečetla jen první část kapitolky, ale zvoní a končí mi hodina, takže kapču dočtu doma :) Zatím je to, ale dokonalé! :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement

Tento blog podlieha autorským právam.