3. kapitola

13. august 2012 at 16:20 | Lulu |  Príbeh: Zlo alebo dobro?
Nazdar :) Dnes nemám moc náladu na zbytočné kecy, takže hneď prejdeme k 3. kapitole ZaD? ;) Dúfam, že sa vám kapitola bude páčiť a komenty tiež nezaškodia :) Prajem príjemné čítanie :)


3. kapitola

Ako prvá sa prebrala Nicole. "To nemyslíte vážne!" skríkla a vyskočila na nohy. "To má byť nepodarený žart?! Veď nie je 1. apríl!"
"Zlatíčko, nie, naozaj nie je 1. apríla a toto nie je žart," upokojovala ju pani Hartová, ale dosiahla presný opak.
"Čo vám vadí na Meachtowne?!"
"Nicole, upokoj sa a sadni si," poprosila pani Hartová, ale Nicole nepohla ani brvou. Pán Hart dcéru však spražil naštvaným pohľadom a tak zmĺkla a posadila sa.
Nicole s nádejou pozrela na svoju sestru a čakala, že sa jej zastane, veď ani ona nechce opustiť Meachtown. Určite nie. Cloe sa ale stále nachádzala v tej istej pozícii ako pred minútou. Hľadela do neznáma a nijako nereagovala na dôležitý oznam o sťahovaní.
A tak radšej tmavovláska pohľad odvrátila a bola naštvaná čoraz viac. Myslela si, že Cloe bude na jej strane, ale asi jej je fuk, že sa majú presťahovať. Vlastne kam?
"Kam?" spýtala sa Nicole hlasom, ktorý sa jej párkrát zatriasol.
"Do Neshvillu. Bude sa vám tam páčiť, uvidíte. Počasie tam síce nebýva bohvieaké, ale zvyknete si. A je tam nádherná príroda, veľa lesov čiže čerstvý vzduch každý deň a nie samé výpary ako tu. A býva tam i vaša sesternica Kaitlyn, takže tam nebudete stratené," rozrečnila sa pani Hartová zasneným hlasom.
"Do Neshvillu?" zhrozene sa spýtala Nicole. Nechuť z jej hlasu bolo počuť až na míle ďaleko. Vedela presne, kde sa Neshville nachádza a rozhodne to bolo to posledné miesto, kam by chcela niekedy zájsť, nieto tam ešte bývať.
"Kde je Neshville?" po dlhej dobe prehovorila Cloe. Ešte stále bolo na nej vidieť zarazenie, ale už bola ako-tak pri zmysloch.
"Najväčší zapadákov v Severnej Amerike," zamrmlala Nicole. "Ten zapadákov," dodala pre spresnenie.
"Ten?" oči Cloe sa rozšírili zdesením. "Prečo?"
"Ocko si tam našiel prácu ako riaditeľ strednej školy. Ďalej si myslíme, že vám to prospeje. Býva tam vaša sesternica Kaitlyn a jej rodičia - vaši krstný rodičia - s ktorými sme už pár rokov neboli v kontakte. Kaitlyn je veľmi poslušné, múdre a krásne sedemnásťročné dievča, ktoré na vás bude mať dobrý vplyv, ak s ňou strávite nejaký čas. Sťahovať sa chceme hlavne preto, aby sme napravili chyby pri vašej výchove, keďže sme sa vám dostatočne nevenovali."
"Do toho, pokojne povedz, že pri mojej výchove sa stala chyba," povedala Nicole bez okolkov, ktoré tak veľmi zbožňuje jej mama a otec.
"Kto je tá Kaitlyn? Nikdy som o nej nepočula," náhle sa spýtala Cloe.
"Ako by si aj mohla, keď naposledy, keď sme boli v Neshville, si ty bola len malý ukričaný krpec, ktorým si doteraz, len vo väčšom vydaní?" nezdržala sa komentára Nicole.
Cloe sa už chystala niečo staršej sestre odvrknúť, ale pán Hart ju prerušil. "Presne o tomto hovoríme. Nemôžete sa k sebe správať aspoň chvíľu normálne?"
"To nepôjde," odvetila Nicole okamžite. "Kto by sa mohol správať normálne k tejto malej otrave?"
"Nicole!" okríkla ju pani Hartová. "Dúfam, že toto si nemyslela vážne."
"Určite myslela," odfrkla Cloe.
"Obe prestaňte!" zrúkol pán Hart, čím si konečne vyžiadal pozornosť. "Ak sa takto mienite správať a takto rozprávať, tak iba mimo môjho a maminho dosahu."
"Okej," súhlasila Nicole, vstala z kresla, na ktorom sa vytvorila preliačina po dlhšom sedení a vybrala sa na poschodie.
Vletela do svojej izby ako víchor, zamkla sa v nej a vzala si zo stola mobil. Naťukala doňho číslo a priložila si mobil k uchu.
"Ash, ach, ahoj. Vyskytol sa menší problém, musíme sa pozhovárať."
"Aký problém? Niečo sa pokazilo?" spýtala sa Ashley pohotovo.
"Nie, všetko ide podľa plánu. Ale musíme ho urýchliť."
"Prečo? Čo sa stalo?" znepokojilo sa dievča na druhej strane linky.
"Všetko ti poviem až zajtra. Tak ráno tam, kde zvyčajne a o zvyčajnom čase?"
"Okej. Len dúfam, že nám to plán neskazí."
"Neskazí, neboj. Oznám to ešte Chrisovi, fajn? Mal by to tiež vedieť. Papa," rozlúčila sa Nicole a zložila.
Tmavovláska odhodila mobil na posteľ, zapla rádio a zvýšila hlasitosť na maximum. Potom sa začala natriasať do rytmu hudby.

* * *

Bežala. Pred niečím a zároveň pred ničím. Len bežala a bežala, čo jej nohy stačili. Niečo ju hnalo stále ďalej a ďalej, nemohla zastaviť, ani spomaliť.
Cítila sa ako tí ľudia vo videohrách, teraz bola ona jednou z nich. Niekto alebo niečo ju ovládalo a ona s tým nemohla nič urobiť. Musela robiť to, čo jej bolo prikázané.
Bála sa. Všade okolo nej bola len čierňava, bežala do čierňavy. Ak vôbec bežala. Mala pocit, akoby sa vôbec nehýbala, aj keď jej nohy sa pochybovali neustále a už ju z dlhodobého behania aj boleli.
Obzerala sa okolo seba, ale stále bola len v čierňave. Samá čierňava, čierňava, čierňava...

S krikom sa na posteli vymrštila do sedu a prudko dýchala. Z očí sa jej hrnuli slzy, ktoré sa kotúľali po jej spotenej tvári.
Bol to len sen, len sen, upokojovala sa v duchu.
Do jej izby vtrhla pani Jonesová, ktorá započula Keisin krik, čo ju vydesilo, pretože Keisy jakživ nemávala nočné mory a ani zo sna nekričala. Posadila sa na posteľ ku svojej dcére, ktorá sa k nej okamžite pritúlila a ticho vzlykala.
"To nič, zlatíčko, to nič," tíšila Keisy pani Jonesová. Hladila ju po chrbte a snažila sa ju upokojiť. "Zlý sen?"
Keisy krátko prikývla zotierajúc si rukou horúce slzy. "Nemysli naň," poradila jej pani Jonesová a podala jej balíček vreckoviek, ktorý ležal na nočnom stolíku.
S vďakou si ich vzala a hlasno sa vysmrkala. Pani Jonesová si ju zatiaľ premeriavala pohľadom, až sa napokon spýtala: "Zvládneš ísť do školy alebo chceš radšej zostať doma?"
"Ak by som mohla, tak radšej zostanem doma, mami," odvetila Keisy a potiahla nosom. "Treští mi v hlave," dodala ešte.
"Dobre. Aj tak by si si mala oddýchnuť. Potom ti napíšem ospravedlnenku, ale teraz už musím ísť do práce, keby sa niečo stalo alebo si sa cítila zle, zavolaj mne alebo ockovi. Dole ti Matilda spraví jedlo, ak by si bola hladná."
"Mamiii," zatiahla Keisy s kútikom mierne zdvihnutým do úsmevu. "Nie som predsa malá, viem sa o seba postarať."
Pani Jonesová sa usmiala a odišla. Keisy hneď vyskočila z postele, spať by už nešla ani za svet. Namiesto toho si radšej vzala knihu - potrebovala rýchlo nejaké odreagovanie, aby zabudla na sen.

V to ráno - o pol ôsmej - sa Nicole aj so školskou taškou prehodenou cez rameno vytratila z domu. Rodičia si naivne mysleli, že má namierené do školy, zato Cloe dobre vedela, že do školy nešla, ale mlčala ako hrob.
Slnko už bolo vysoko na čisto modrej oblohe, čo bola prekvapivá zmena od doterajších každodenných dažďov, ktoré už zrejme konečne pominuli.
Nicolina cesta viedla k útesu obklopujenému hustými lesmi, ktoré toto miesto skrývajú a robia tajuplnejším. Je tam menšia lúka, avšak koniec útesu je pokrytý skalami. V lese nie je žiadna cestička, ak sa tam niekto chce dostať, musí ísť krížom-krážom cez les, neznalci toho lesu sa v ňom ľahko stratia.
Veľa dospelých o tomto mieste ani nevie a kto aj áno, svojím deťom o ňom radšej ani nepovedali. A tínedžeri tam majú prísny zákaz od rodičov, pretože je to nebezpečné miesto a stačí trochu nepozornosti a bláznenia a ľahko by sa mohlo stať, že by z útesu niekto spadol. Nicole toto pravidlo už nespočetne veľa ráz porušila a netrápilo ju to.
Keď dorazila na miesto, Ashley Carterová aj s Chrisom Nelsonom tam už boli. Ashley ležala na bruchu na tráve a podopierala sa na lakťoch, Chris sedel hneď vedľa nej a usmieval sa.
"Čaute," pozdravila ich Nicole, posadila sa na trávu oproti nim a zbežne si ich prehliadla. Ashley bola dokonalá ako vždy, čiernu hrivu mala perfektne upravenú do drdolu, nalíčená bola len jemne a oblečené mala čierne kraťasy a červené tričko s čiernym nápisom Love is important. Chrisove blonďavé vlasy sa na slnku prenikavo leskli, modré oči boli odrazu jasnejšie a výraznejšie ako kedykoľvek predtým. Oblečené mal modré voľné šortky pripomínajúce plavky a čierne tričko.
"Spusti," pokynula jej Ashley namiesto pozdravu. Znepokojenie z nej sršalo a nikto, dokonca ani Nicole, si ho nemohol nevšimnúť.
"Nie je moc v dobrej nálade," uškŕňal sa Chris. "Inak, čus."
"Vážne? Nevšimla som si," prevrátila očami Nicole a potom obom zreferovala celú včerajšiu scénku ohľadom oznámení o sťahovaní.
"Ty brďo! Tvoji fotrovci sa už načisto zbláznili," poznamenal Chris.
"A to si až teraz zistil?" ozvala sa Ashley, ktorá bola znova vo svojej koži.
"Fajn, ale čo urobíme s pôvodným plánom?" zaujímalo Nicole.
"Nezmeníme na ňom ani mäkké f," rozkázala Ashley. Dvoje páry očí sa na ňu zvedavo pozreli a tak pokračovala. "Pokračujte v pôvodnom pláne. I keby ste sa skutočne sťahovali, Wendy túto súťaž nemôže vyhrať. Na vymýšľanie nového plánu nemáme dostatočné množstvo času."
"Ja sa nesťahujem v žiadnom prípade. Zostávam tu, či sa to našim bude páčiť alebo nie," zaťala sa Nicole.
"Ešte lepšie. Ale daj pozor na Cloe, zdá sa mi, že toho vie už celkom dosť," varovala ju čiernovláska.
"Cloe zvládnem ľavou zadnou. A ak aj niečo tuší, nikomu to nepovie, tým som si istá. Nemá na to," uškrnula sa Nicole.
"Plán prebratý? Začínam sa nudiť," zívol Chris.
"Tak načo si sem liezol?" dožadovala sa odpovede Ashley a usmievala sa od ucha k uchu.
"Zavolali ste ma," pokrčil plecami Chris.
"Ale nemusel si prísť," rýpala doňho ďalej.
"A kam by som šiel, ha? Do školy? Na to ma hádam poznáš lepšie."
"Nabudúce si vymysli lepšiu výhovorku, Chris. Ja viem pravý dôvod, prečo si tu," žmurkla naňho Ashley a Chris po nej hodil naštvaný pohľad.
Nicole si nebola istá, o čom je reč, ale nechala to tak. Ashley a Chris sa takto škriepili dosť často, že to ani samú Nicole neprekvapovalo, že sú zase v sebe.
Chris kútikom oka pozrel na Nicole a potom sa obrátil k obom babám. "Hneď som späť." Zodvihol sa zo zeme a stratil sa v lese.
"Tipujem to na malý močový mechúr," zasmiala sa Nicole a Ashley sa k nej pridala. Rehotali sa dlho a dosť hlasno, že dokonca aj kŕdeľ nejakých vtákov odletel na pokojnejšie miesto.
Chris sa onedlho vrátil s plnou náručou, v ktorej sa nachádzali malé balóniky. Ashley ho zazrela ako prvá, svižne vyskočila na nohy a ledabolo zakričala na Nicole, ktorá si len myslela, že si z nej robí dobrý deň.
Až keď na jej šiju dopadol prvý ružový balónik a praskol, rýchlo vstala a otriasla sa. Keď si všimla, že Chris vzal do ruky ďalší balónik, vzala nohy na plecia a hľadala vhodnú skrýšu pred balónikmi.
Ashley už bola schovaná za jedným zo stromov, ktoré lemovali lúčku a občas z neho vykukla. A práve keď znova vykukla, trafil ju presne do tváre žltý balónik, praskol a Ashley mala vodu aj za ušami.
"Toto ti spočítam!" skríkla Ashley, vybehla spoza stromu, rýchlo vzala zo zeme modrý balónik a hodila ho do Chrisa. Nicole celú túto scénku sledovala medzi záchvatmi smiechu.
Teraz už boli všetci mokrí, ale stále zostalo niekoľko balónikov. Ashley si uchmatla zo zeme ešte ďalšie dva a tak Chrisovi už zostal len jeden. Nicole nemala ani jeden, bola ľahká korisť a nebola ani priveľmi mokrá na rozdiel od Chrisa či Ashley.
"Vy ste sa proti mne spikli!" vyhŕkla sekundu pred tým, ako na ňu hodili obaja naraz balóniky.

 

Be the first one to judge this article.

Poll

Páčila sa vám kapitola?

Áno :)
Ušla.
Nie.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement

Tento blog podlieha autorským právam.