6. kapitola

28. august 2012 at 11:25 | Lulu |  Príbeh: Zlo alebo dobro?
Čaute, vospolok :) Po dlhšej dobe tu pre vás mám novú kapitolu :) Dúfam, že sa vám kapitola bude páčiť a zanecháte aj krátky koment :) Prajem príjemné čítanie :)


6. kapitola

Zabuchla za sebou dvere od domu a bez prezutia sa dupotavo rozbehla ku schodom.
"Nicole, mohla by si sem na chvíľu prísť?" ozvalo sa z obývačky.
"Možno niekedy inokedy," odvrkla Nicole.
"Teraz," zdôraznil pán Hart.
"Okej," rezignovala Nicole bez zastavenia. V mysli mala stále uložený živý obraz hnedovlasého chalana, takého príťažlivého, že ani gravitácia naňho nemala.
V izbe si na seba bez rozmýšľania natiahla voľné čierne tepláky a oranžové tielko. Ešte rýchlo napísala krátku sms Ashley, v ktorej sa rozplývala nad Nickom a už letela ako víchor dole po schodoch do obývačky.
"Kde horí?" uškrnula sa Cloe a do úst si dala za lyžičku cereálií s mliekom.
"Drž hubu," vyšlo z Nicoliných úst.
"Čo sme si včera hovorili o takýchto rečiach?" napomenula ju pani Hartová.
Nicole prevrátila očami, ale nechala to tak. "Tak?" nedočkavo sa spýtala.
"Pred dverami izby máš škatule na balenie. V pondelok sa sťahujeme," oznámil jej pán Hart.
"Aké škatule?" zmätenie zažmurkala.
"Podľa mňa sa už na nich odohrala tretia svetová vojna," uťahovala si z nej ďalej Cloe.
"A toto sú podľa vás normálne reči?" ohrnula nos Nicole.
Jej rodičia si ju však nevšímali. "Dnes začni a v pondelok nech si už pripravená, dobre?"
"Počkať," zarazila sa Nicole. "Načo mám začať baliť, keď nikam nejdem?"
"Nezačínaj s tým. Ideš, či sa ti to páči alebo nie," rázne odpovedala pani Hartová.
"A ako ma donútiš?" zamyslela sa Nicole.
"Ešte nie si dospelá, nemôžeš si robiť, čo chceš."
"Zapamätám si tvoje slová," zamrmlala Nicole popod nos. "Pre budúcnosť," ujasnila. A nakoniec dodala: "Hneď po osemnástke sa sem vraciam."
S úškrnom sa vybrala na poschodie. Dokonale pred rodičmi a Cloe zakryla obavy, ale teraz sa už neudržala a tvár jej dosť posmutnela.
Hneď, ako vstúpila do izby a bezpečne sa zamkla, napísala Ashley správu na facebooku.

Nicole: Naši to s tým sťahovaním naozaj myslia vážne. Čo mám robiť?
Ash: Čo si zabudla? Nesmieš sa vzdať.
Nicole: Skúšala som, ale už som z toho všetkého vyčerpaná. Naši, Cloe a Wendy...
Ash: S Wendy si nerob starosti, dáme ju dole ;)
Nicole: Ja viem, ale... som z toho, že ťa a Chrisa stratím taká vystresovaná...
Ash: To je všetko? Hoď starosti za hlavu a buď neoblomná. A ver mi, nestratíš nás ani keby sa čo stalo. Minimálne Chris ťa bude nasledovať aj na Mars :D
Nicole: ???
Ash: Nedochádza ti to?
Nicole: Neviem, čo máš na mysli.
Ash: Je to hneď jasné. Nevšímaš si, ako sa na teba Chris pozerá?
Nicole: Mala by som?
Ash: Celá trieda si to všimla, lenže ich to nejako nezaujíma, ale ja som tvoja kamoška a občas ma vytáča, že ti to stále nedochádza.
Nicole: O čom neviem?
Ash: Chris je do teba už od základky, ako to, že si si to nevšimla?

Nicole zarazene skenovala obrazovku a stále dokola si čítala poslednú správu. Je to pravda? Ak mala pravdu povedať, Chrisa si nikdy nevšímala natoľko, aby jej to došlo. Vždy ho brala ako najlepšieho kamaráta, nikdy nič viac. Je možné, aby to on cítil inak?
Znova začala rýchlo písať po klávesnici, aby si Ashley nemyslela, že sa na ňu vybodla.

Nicole: Aha. Vieš čo, som unavená, pôjdem si dať radšej šlofíka. A zajtra ma nečakajte, k útesu neprídem.
Ash: Jasné, že prídeš. Opováž sa neprísť. Chceš snáď premrhať posledný čas strávený so mnou a Chrisom?
Nicole: Ja sa nesťahujem!
Ash: Nikdy nevieš. To len pre istotu :D
Nicole: Dobre, budem tam. Ale budem sa musieť vytratiť.
Ash: To som rada. Ísť s dovolením by som ti neschválila :D
Nicole: Dobre. Tak zajtra.

Nicole sa odhlásila a bola si pripravená dať horúci kúpeľ, aby si v hlave urovnala, čo urobí s informáciou, ktorú jej prezradila Ashley.

* * *

Svetlo na jednej strane a na druhej tma. Čo to znamená? premýšľala Keisy.
Cítila, že si musí vybrať. Tma ju odradila, ale zato svetlo, to bolo také nádherné. Vybrala sa za ním s rukou natiahnutou. Už ju delil len centimeter, keď sa niekto objavil na druhej strane, pri tme.
Zvedavo sa otočila a jej oči sa rozšírili. Dievča pri tme vyzeralo rovnako ako Keisy až na niekoľko detailov. Rovné vlasy mala tmavohnedé siahajúce po lopatky, tvár úplne rovnakú až na oči, ktoré jej svietili azúrovo-modrou farbou.
Usmievala sa na Keisy, ktorá na ňu len vyjavene pozerala. Nevedela, čo si má myslieť. Je to... ona? Nemôže byť. Veď Keisy má sivo-modré oči a nie jasné azúrovo-modré. A vlasy má vlnité a nie rovné. A štýl obliekania iný, nudnejší.
Je to budúcnosť? Takto budem vyzerať o približne rok? znepokojovala sa Keisy.
Niečo jej na tom nesedelo. A vtedy sa jej klon - zatiaľ to tak nazvala - pohol. Smerom do tmy. Ešte sa na Keisy raz obzrel a potom už zmizol v tme.
Keisy znenazdajky čosi stiahlo hrudník. Začala prudko dýchať a aj keď o chvíľu jej už nesťahovalo hrudník ako vo zveráku, stále cítila, že jej čosi chýba. Nejaká časť Keisy sa vytratila z jej tela a jej miesto nahradila prázdnota.

* * *

V nedeľu ráno sa Nicole zobudila prekvapivo skoro, ale energiu mala plne dobitú a tak nebol dôvod na to, aby zostávala v posteli. Vykonala ranný rituál, hodila na seba prvé, čo jej prišlo pod ruku, schmatla zo stola kľúče a mobil a vypadla z izby.
V dome našľapovala na špičky, netúžila po tom, aby ju pristihla pri odchode Cloe alebo rodičia. Bolo však len niečo po šiestej hodine rannej a k tomu ešte nedeľa, takže Nicole nerobilo problém sa z domu nenápadne vytratiť.
Vonku vdychovala dusný vzduch. Vedela, že Ashley ani Chris na útese ešte nebudú, ale potrebovala konečne vypadnúť z domu. V poslednom čase je tam fakt napätá atmosféra a Nicole premýšľala, či ju nespôsobila ona. Po chvíľke však došla na to, že je to blbosť. Za napätú atmosféru môžu jej rodičia a nikto iný.
Prechádzala sa ulicou bez toho, aby vedela, kam ide. Bola ponorená do vlastných myšlienok a vtedy nevníma svet okolo seba. Aj napriek tomu však na útes trafila ľahko. Veď už toľkokrát tam bola, cestu musela poznať naspamäť.
Oslobodila sa od deprimujúcich myšlienok, rozbehla sa do stredu útesu, kde sa hodila do trávy. Začala po tráve váľať sudy ako kedysi, keď mala asi toľko rokov, čo Cloe teraz. Bolo to veľmi príjemné a zároveň jej to pripomenula staré dobré časy.
Keď už bola dosť zadychčaná, prestala váľať sudy. Zostala ležať na tráve a pozorovala biele, lenivo prevaľujúce sa obláčiky na modrej oblohe. Rozoznávala všetky možné tvary a snažila sa rozlúštiť, čo jej ktorý obrázok pripomína. Našla tam veľký oblak v tvare vzducholode, menší oblak pripomínajúcu nestabilnú krivú sochu nejakej osoby, ale to, čo videla, keď presunula zrak na ďalší oblak, ju zmiatlo.
Bola to... tvár? Žmurkla a pozrela sa lepšie. Žiadnu tvár už nenašla.
Oblaky síce môžu pripomínať hocičo, dokonca aj tváre, ale nešlo o to, že tam videla tvár. Tá tvár Nicole niekoho pripomínala. A ten niekto nebol nikto iný ako Nick.

Lapajúc po dychu sa Keisy posadila na posteli a snažila sa upokojiť. Takto sa budila každé ráno. Za jednu noc sa jej vystriedali aj tri sny, ale každý bol iný. Iný, ale rovnako desivý. Už ich mala po krk, nebavilo ju sa každý deň zobúdzať buď s krikom alebo lapajúc dych. Lenže sny sa stále nechceli zastaviť a každú noc sa Keisy snívalo čosi iné ako minulú.
Cítila sa unavená, akoby nespala celú noc. Aj za to mohli sny. Vďaka ním bola aj po desiatich prespatých hodinách stále unavená. Ale teraz sa cítila unavená iným spôsobom. Bolo jej ešte príliš teplo ako na sebe spozorovala. Keď si totiž z čela zotrela staré zvyšky potu, zaraz sa na ňom objavili nové.
Do izby znenazdajky vstúpila pani Jonesová s nejakým šedivým dedkom v závese. Keď zahliadli Keisy s otvorenými očami, pani Jonesová si k nej sadla a dedko so šedinami sa k nej nahol, aby sa rukou dotkol Keisinho čela.
Keisy sa chcela odtiahnuť, ale pani Jonesová ju rukou zastavila. "To je v poriadku, Keisy. Toto je doktor Burke a prišiel ťa len pozrieť."
Vzhliadla naň nechápavým pohľadom. "Som chorá?" spýtala sa Keisy priškrteným hlasom.
Pani Jonesová pomaly prikývla. "Prechladnutie, pravdepodobne."
"Ako sa cítiš?" spýtal sa doktor Burke.
"Som unavená a je mi teplo," zamrmlala Keisy a hneď nato si zívla.
Doktor Burke prikývol, vybral teplomer Keisy z podpazušia, letmo sa naň pozrel a obrátil sa na pani Jonesovú. "Teplotu ešte má, ale už jej výrazne poklesla. Ak bude ležať, mala by sa čoskoro uzdraviť."
Keisy ničomu nechápala. Oči jej klipkali únavou a hlava pokyvkávala. Snažila sa pochopiť, o čom sa jej mama s doktorom rozprávajú, ale mozog jej vypovedal službu.
Ešte predtým ako zaspala, zachytila jednu otázku smerovanú pravdepodobne jej. "Bolí ťa niečo?" Automaticky pokývala hlavou na znak nesúhlasu a podľahla spánku.

To sa mi len zdalo, presviedčala sa Nicole.
Vstala z trávy a presunula sa ku koncu útesu. Pozorovať oblaky nebol najlepší nápad a tak radšej pozorovala more pod sebou. Vlny narážali do skál útesu a pri každom náraze voda vydala zvuk - zrejme sa jej nepáčilo, že ďalej sa nedostane.
Nicole pocítila potrebu dotknúť sa tej vody. Bola trocha iná ako ostatné. Bola priezračná a skvelo by sa v nej kúpalo, keby tu bola pláž. More lemoval polmesiac tvorený z vysokých útesov, na ktorých sa nachádzali husté lesy, samozrejme, že okrem útesu, na ktorom bola teraz Nicole.
"Ranné vtáča, čo?" ozvalo sa jej za chrbtom.
Tmavovláska sa zľakla, prudko otočila a pri tomto pohybe sa jej noha pošmykla na skale tvoriacej útes. Nestihla sa ničoho zachytiť, padala obrovskou rýchlosťou z útesu priamo na ostré skaly pod ním.

 

Be the first one to judge this article.

Poll

Kto je vám sympatickejší?

Keisy
Nicole

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement

Tento blog podlieha autorským právam.