2:37

18. june 2014 at 15:15 | Lulu |  Filmové tipy
Posledne som pozerala jeden film s názvom 2:37. Je to psychologická dráma o určitých ľuďoch z jednej strednej školy. Každý má svoj príbeh. Každý má svoje problémy. A každý sa s nimi vyrovnáva po svojom.


Musím povedať, že to nie je film pre každého. Vo mne vyvolal nesmierny smútok a ľútosť k postavám, pretože takéto problémy alebo podobného druhu má veľa ľudí. Nebudem tvrdiť, že film nie je melancholický či depresívny. Pretože presne taký je.

Film sa začína udalosťou, ktorá sa stane až na konci filmu, čo nie je až také nezvyčajné, lebo tento trik používa mnoho režisérov, aby vás dokázali zaujať a aby ste film nevypli hneď na začiatku. V tomto prípade išlo o scénu, kedy je niekto za zamknutými dverami a my nevieme kto. A potom sa už len spod dverí začne valiť krv a dej sa presúva na úplný začiatok dňa a nám už len zostáva počas celého filmu hádať, kto za tými dvermi vlastne bol.

Postavy mi úprimne neboli sympatické, asi až na pár výnimiek. Už som spomínala, že všetci tu majú nejaké problémy a keďže sa jedná o jednu školu a o ľudí, ktorí sa navzájom poznajú, príde mi to trochu nerealistické, pretože tých problémov a trápenia tam bolo až príliš. Ale neuberie to výrazne na kvalite filmu, takže sa to dá ľahko prehrýzť.

Čo je na tomto filme zaujímavé je jeho spôsob spracovania. Prelínajú sa tu scény postáv vo forme interview, kde nám povedia o svojich myšlienkach a názoroch a scény deja. Môžeme vidieť, ako rozdielne na danú situáciu zareagujú rôzne postavy, že som párkrát až mala pocit, akoby sa jednalo o rôzne situácie a nie tú jednu a tú istú, len skrz pohľad úplne odlišných ľudí.

Počas filmu dôjdete na to, že za dverami nakoniec naozaj môže skončiť každý z hrdinov. Nemohla som si pomôcť a snažila sa na to prísť kto to bude, špekulovala som nad tým a každú chvíľu menila mienku, ale koniec ma tak či tak prekvapil. Nie tým veľkým zistením, ale tým, že ma to prekvapilo, pretože to bolo zrejmé, len ja som bola natoľko ponorená do problémov postáv, že som to prehliadla.

Celkovo film hodnotím za veľmi dobrý, ktorý vás možno donúti sa zamyslieť a myslím si, že určite stojí za pozretie, ak vám teda nevadí tá depresívna téma. V opačnom prípade by som vám ho neodporúčala pozrieť, pretože po jeho pozretí vám s veľkou pravdepodobnosťou klesne nálada do mínusu.

Filmu dávam 4,5 hviezdičiek z piatich, predsa len tých problémov tam bolo trošku veľa.
Trailer

Sure, we think we have family and friends. But when stuff happens... when really serious stuff happens... you just feel so alone. And you can't tell people. I mean, the'll probably listen. But they don't know everything. In fact, they don't know anything. There's just... some stuff you can't share. So what do you do then?

Voľný preklad, ospravedlňujem sa za prípadné chyby, nie som žiadna prekladateľka.

Jasné, myslíme si, že máme rodinu a priateľov. Ale keď sa stanú veci... keď sa stanú veľmi vážne veci... proste sa cítiš tak strašne sám/sama. A nemôžeš to povedať ľuďom. Myslím, pravdepodobne ťa vypočujú. Ale nevedia všetko. Vlastne, nevedia nič. Sú tu proste... niektoré veci, ktoré nemôžeš zdieľať. Čo potom urobíš?
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Slečna Postradatelná Slečna Postradatelná | Email | Web | 20. june 2014 at 7:21 | React

Wow vypadá to zajímavě! Určitě si to stáhnu :3 Hraje tam moje oblíbená herečka :3

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement

Tento blog podlieha autorským právam.