(Ne)viditeľné jazvy

27. july 2014 at 14:46 | Lulu |  Poviedky
Túto poviedku by som opísala ako spojenie môjho optimistickému ja a mierne depresívneho ja. Dlho som premýšľala, či ju vôbec zverejniť, lebo predsa len opisuje moje vlastné pocity(aspoň v základe, nie je to všetko podľa skutočnosti) a s tými sa ja nerada delím. Doteraz neviem, čo ma vlastne prinútilo zmeniť názor.




I think scars are like battle wounds - beautiful in a way. They show what you've been through and how strong you are for coming out of it. - Demi Lovato


Keď som precitla z bezsenného spánku, obraz za oknom bol stále ponorený v tme. Ani trochu ma to neprekvapilo, veď už si takmer ani nepamätám kedy som naposledy prespala celú noc. Sú to týždne, postupne sa nabaľujúce do mesiacov.
Rukami som si prehrabla svetlohnedé vlasy, ticho si povzdychla a postavila sa z postele. Moja cesta viedla do kúpeľne, o ktorú som sa delila so svojím sedemnásťročným bratom, ktorého som cez stenu počula chrápať vo vedľajšej izbe. Nebolo pre mňa prekvapením, že keď som vošla dnu, záchodová doska bola ako obvykle zdvihnutá a jeho holiaci strojček sa váľal na tom poslednom mieste, kde by mal byť - vo vani. Ani som sa pri tom nepozastavila. Už dávno som kvôli tomu Benovi prestala nadávať a hroziť mu, že raz sa fakt naštvem a všetky jeho veci skončia v kontajneri. Nikdy to nebral vážne, pravdepodobne preto, že mama používala túto vyhrážku v jednom kuse a nikdy ju nenaplnila.
Postavila som sa pred umývadlo a vyhľadala v štvorcovom zrkadle pred sebou svoj pohľad bez iskry. Povedala by som, že som len rozospatá a nie unavená zo všetkých prebdených nocí, kedy mi myšlienky nedali spať a vyžívali sa v mojom trápení, až kým som nadránom nezaspala od úplného vyčerpania. Nie som si istá, ako som sa k tomu vôbec dostala. Ale viem, že to už trvá pridlho. Človek v mojom veku by sa nemal cítiť ako kopa hnoja vyhodená na skládku. A predsa sa tak cítim.
Uvedomujem si, že nie som jediná. Veď koľko ľudí na svete v dnešnej dobe trpí rôznymi psychickými poruchami, depresiami, osamelosťou alebo je len nešťastná? A čo ešte ľudia, ktorí majú rakovinu, postihnutie alebo im strpčuje život niečo iné, rovnako hnusné? Povedala by som, že veľa. Určite viac ako by si zaslúžilo.
Hľadím do zrkadla a vidím to, čo by videli všetci ostatní - chudé dievča s výškou 171 cm, strapatými vlasmi s rozštiepenými končekmi, ničím zaujímavými zelenými očami, vyrážkami na tvári, oblečené v bielom pyžame so Snoopym. Ale okrem toho vidím aj smútok a nešťastie v mojej tvári a často uvažujem, prečo to ostatní nevidia - je to predsa rovnako viditeľné ako materské znamienko na čele. A keď sa pozriem pozornejšie, som schopná vnímať aj neviditeľné jazvy na mojej duši zo všetkých psychických bojov, ktorými som si prešla. Nezáleží na tom, či skončili mojou výhrou alebo prehrou. Sú súčasťou mňa, dávajú mi silu a nádej, pripomínajú mi ťažké chvíle, ktoré nakoniec vždy pominú. A keď sa tak stane, viem, že môžem očakávať pekné a šťastné chvíle. Pretože bez nešťastia by nemohlo existovať šťastie, bez slabosti by sme nepoznali silu a bez beznádeje by sme nikdy nenašli nádej.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Slečna Postradatelná Slečna Postradatelná | Email | Web | 28. july 2014 at 12:55 | React

Alespoň ten konec vyzněl trochu pozitivně se špetkou víry x))
Dneska se všichni moc trápí a raději přenáší svůj smutek na druhé, než aby se šli bavit ://
Líbí se mi, jak je to napsané - Žádná pohádka, jen realita.

2 Daine Daine | Email | Web | 1. august 2014 at 21:58 | React

Keď si to písala, tvoja nálada nebola asi bohvie čo ? Dúfam, že sa už vylepšila. Nechcem ti radiť ani ľutovať, vlastne na to tu toto dielko nie je, či áno? Ale hneď na úvod musím pochváliť dve veci - krásny výber hudby a krásne vyjadrené pocity.
A ten záver - povedal všetko! Každá bolesť je na niečo dobrá. To si treba vryť! :D Ja sa snažím užívať si aj tie chvíľky smútku, nepohody, keď ma niečo trápi. V takých okamihoch vznikajú hodnotné diela :D

3 Lulu Lulu | Web | 14. august 2014 at 11:25 | React

[1]: Tak to bolo aj myslené. Ďakujem. :)

[2]: Vlastne, keď som to písala, bola som v pohode, preto aj ten koniec, len nápad vznikol počas negatívnej nálady.
Ďakujem. :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement

Tento blog podlieha autorským právam.