Krása dažďa

14. september 2014 at 18:15 | Lulu |  Poviedky
Tak keď už máme takéto daždivé počasie, rozhodla som sa zverejniť opäť kratšiu poviedku. Už podľa názvu ste sa mohli dovtípiť, že pôjde o odpoveď na otázku, prečo mám tak rada dážď a čo u mňa predstavuje. Tak snáď sa vám bude poviedka páčiť, pretože patrí medzi obľúbené. :)


Krása dažďa
Kdesi v diaľke zahrmel hrom.
Sedela som len tak v hojdacej sieti na záhrade s nohami skrčenými pod sebou, nečinne pozorujúc tiché okolie, v ktorom sa mi najlepšie premýšľalo.
Z okna na poschodí sa zrazu vystrčila bratova hlava, keď krátko preštudoval oblohu, asi aby vedel odhadnúť či sa oplatí ísť k jednému zo svojich tupých kamošov alebo sa na to vykašľať a ďalej hrať počítačové hry.
Zatváral okno, ktoré sa neumývalo už veky, keď si všimol, že ho pozorujem. Znova sa zahľadel na tmavé oblaky a potom na mňa pozdvihol obočie. "Z tohto bude poriadna búrka, vieš," zahučal, akoby som bola natoľko nevšímavá, že som si to neuvedomila.
"No a?" zakričala som späť.
Roman pokrútil hlavou, nechápajúc ma ako vždy. Ja som na oplátku zas nechápala jeho a ako ho môže stále baviť hrať tie stupídne hry. "Si blázon," prehodil, zmizol vnútri dvojposchodového, už trochu staršieho domu a zavrel okno.
Možno som bola blázon. Ale určite ním nie som preto, že milujem dážď. Pripomína mi moje vnímanie života. Najprv je zamračené, potom sa spustí dážď, niekedy aj poriadna búrka, ale po čase sa mraky rozostúpia, vykukne von slnko a začne sušiť mláky na chodníkoch. Je to ako keď sa vám niečo pokašle v živote, niekedy to býva maličkosť ako strata vášho obľúbeného pera, ale niekedy to býva horšie ako napríklad strata "kamarátky", o ktorej ste si mysleli, že je skutočne vašou kamarátkou, ale nebolo to tak. A predsa sa po nejakom čase cez to sklamanie prenesiete, pretože potom príde niečo čo vám zlepší náladu ako to slnko. A celkom nakoniec sklamanie, smútok, bolesť, čokoľvek zmizne ako mláky na chodníkoch. Väčšie mláky potrebujú na vyparenie sa dlhší čas ako tie menšie. S obľúbeným perom je ľahšie sa rozlúčiť ako s niekoľko ročnou kamarátkou.
Dážď pre mňa predstavoval nádej na lepšie časy.
Nastavila som tvár sivastej oblohe a už o pár minút mi na tvár mi dopadla prvá kvapka, ktorú nasledovali ďalšie. Začalo pršať.


 

1 person judged this article.

Comments

1 Dena Hviezdička Dena Hviezdička | Web | 14. september 2014 at 18:22 | React

Pekné prirovnanie :-).

2 Slečna Postradatelná Slečna Postradatelná | Email | Web | 16. september 2014 at 18:59 | React

Někteří cítí déšť, někteří prostě zmoknou. Tvůj brácha by dost možná zmokl :D Metaforické uvedení bouřky jako zlých časů, po kterých následuje Slunko zdvihává text na pěknější úroveň a celkově to působí kouzelně. Snad to stačí jako důvod k tomu, abych mohla napsat, že je to hezounké. :))

Kap. Kap.

3 Lulu Lulu | Web | 29. september 2014 at 16:47 | React

[1]: Vďaka. :)

[2]: Ďakujem. A v skutočnosti nemám súrodencov, len som vždycky túžila nejakého mať, preto sa aj tak často vyskytujú v mojej tvorbe. :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement

Tento blog podlieha autorským právam.