Mrazené prekvapenie

29. september 2014 at 16:42 | Lulu |  Poviedky
Dve hodiny sa učím na písomku z matiky a dostanem trojku. Potom sa učím na písomku z fyziky a dostanem zasa trojku(no dobre, tu som to trochu odflákla, ale stále, učila som sa!). A aké veľké prekvapenie, že keď sa učím dve a pol hodiny bez prestávok ako blbá na písomku z chémie, že zasa nedostanem trojku?! Toto je tak nefér. :D :/ No každopádne, veľkú hlavu si z toho nerobím, keď niekto na niečo jednoducho nemá bunky, tak to nepochopí, ani keby mu to vysvetlili milión krát. Ale naštvať ma to naštvalo, koho by to aj nenaštvalo, že?
Ale to len tak, aby ste mali približne prehľad, čo sa deje v tom mojom živote(a hej, aj aby som sa mohla posťažovať :D). Dnes vám tu prinášam ďalšiu poviedku(alebo tripple drabble, nevedela som, kam to mám zaradiť), asi trochu inú ako doterajšie, ktorá vznikla len z náhlej letnej myšlienky bez nejakého hlbšieho zmyslu, takže ten si asi budete musieť domyslieť a budem aj rada, ak sa s ním podelíte v komentároch.


Mrazené prekvapenie

Zbehla som dole schodmi, pričom staré drevo mi praskalo pod nohami. Cez okno presvitali večerné lúče zapadajúceho slnka a ohrievali starožitný koberec v hale, ktorý tam kúpila ešte prastará mama, ale všetkým sa akýmsi spôsobom zdráhal vyhodiť a kúpiť nový, najlepšie bez desaťročiami nahromadeného prachu v ňom. Popravde som bola asi jediná, kto bol za jeho zbavenie sa, ostatní urputne trvali na tom, že sa sem hodí a že jeho vyhodenie by bola škoda. Čo si naozaj mysleli nikdy nikto nevyslovil nahlas - že by sa tým poškvrnila pamiatka na prastarú mamu.
Prešla som cez obývačku, kde sa na gauči po celej jeho dĺžke rozvaľovala moja o dva roky mladšia sestra Lilien, hlasno chrúmala pukance a oči mala prilepené na televíznej obrazovke. Keď som sa jej spýtala, či niečo nechce na večeru, tak ma odignorovala, ak ma vôbec vzala na vedomie, čím som si nebola celkom istá. Kedysi som aj ja mala obdobie seriálových závislostí, takže som to ešte dokázala pochopiť, rodičia však nie.
V kuchyni som priamo zamierila ku mrazničke, keďže som nebola veľmi hladná, skôr som potrebovala nejaké osvieženie, ktoré by mi ochladilo rozhorúčené telo z veľkých vĺn horúčav, ktoré pred tromi dňami udreli a nanešťastie pretrvávali dodnes. Priam zúfalo som si želala búrku, preto som každý deň pozerala počasie, ale zakaždým ma predpoveď sklamala.
Chvíľu som sa prehrabávala medzi všelijakými mrazenými mäsami, ktorých tam bolo zbytočne veľa, keďže okrem otca nikto moc mäso neje, ale vegetariánmi by som nás s mamou a sestrou rozhodne nenazvala. Tieto zásoby by nám možno vydržali aj na rok, na polrok určite, nebyť otcovho vytrvalostného odmietania bezmäsitých jedál.
Hľadala som ďalej, nejako veľmi som sa neponáhľala, pretože chlad vychádzajúci z mrazničky bol viac než príjemný. Potom som sa však zarazila. Úplne naspodku chladničky bolo podozrivo malé mäso, pripomínajúce rybie prsty s nejakým druhom mäsa namiesto rybaciny. Ako som na to hľadela, rozšírili sa mi oči a otvorila som ústa v nemom výkriku.
Naspodku mrazničky bol zmrazený ľudský prst.
 

1 person judged this article.

Comments

1 Elis Elis | Web | 30. september 2014 at 23:32 | React

Moc hezké, tvůj styl psaní se mně líbí .....

2 Slečna Postradatelná Slečna Postradatelná | Email | Web | 12. october 2014 at 20:04 | React

Chemie je totální zlo -_-
K ripple drabble:
Oh fuck, vždycky to začne tak pěkně a pak najednou bum a něco :D. Lidský prsty. Mňamka. Sakra se mi líbí ta pohodová atmosféra, kterou dokážeš vytvořit a pak člověka zmást posledními slovy. :3 :))

3 Lulu Lulu | Web | 19. october 2014 at 17:23 | React

[2]: Ďakujem. Teraz si mi svojím komentárom tak vylepšila deň.. :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement

Tento blog podlieha autorským právam.