TU

23. february 2015 at 18:06 | Lulu |  Drabbles
Výnimočne nemám na zajtra žiadne učenie, tak som vám sem hodila jedno drabble, ktoré som pôvodne napísala z náhleho nutkania vypísať svoje myšlienky na papier. Nakoniec z toho vzniklo toto a asi to bude znieť narcisticky, ale dosť sa mi to páči. Enjoy. :)


TU

Všetko sa vždy začína niečím malým.

Najprv sa do rodiny narodí bábätko. Vekom rastie, učí sa novým veciam, aby nakoniec stretlo niekoho výnimočného, s kým si rozumie. Na začiatok sa však musia stretnúť, tráviť s tým druhým čas, aby sa z toho mohlo vyvinúť priateľstvo. Ak sa majú navzájom radi viac ako kamaráti, príde prvý bozk, prvý sex, neskôr manželstvo a deti. Je to niekoľkoročný cyklus, nikdy sa nič nezmení zo dňa na deň.

Ani tu to na začiatku nebolo také temné. Vlastne, kedysi tu bývalo čisto a farby tu hýrili jedna cez druhú. Potom sa sem zatúlal prvý odpad. Rýchlo sa stratil a na pohľad to síce vyzeralo, ako keby tu ani nikdy nebol, ale v skutočnosti si len našiel miesto, kde počká na svoju príležitosť priložiť ruku k dielu. A nebol jediný. Všetok odpad, ktorý sem kedy zavítal, poputoval rovno na toto miesto.

Až jedného dňa to dospelo do štádia, kedy ho tam bolo príliš veľa. Čistota odolávala priveľmi dlho, aby sa nenechala zahltiť odpadom a tak sa to tu postupne zmenilo na zanedbané útočisko čiernej a sivej. Časom sa pridal aj neznesiteľný zápach. Farby sa ukázali väčšinou len na pár hodín, prípadne dní, aj to len pokiaľ boli pravidelne dodávané. Ale stále to nebolo ideálne miesto pre odpad. Preto sem pribúdal stále nový a nový. Už to naďalej nebol domov šťastia. Teraz to bol domov odpadu. A šťastie tu bolo len občasným návštevníkom, ktorý sem chodil čoraz nepravidelnejšie.

Keď je človek špinavý, dá si sprchu a problém je zažehnaný. Tu, na tomto mieste to takto nefungovalo. Zvonka neboli vidieť žiadne výrazné stopy po zmene. Odpad bol skrytý hlboko v pokožke človeka, pohlcoval všetko, ale nikto okrem obete nemohol naozaj vedieť, čoho všetkého je tá príšera schopná.

Bolo ju treba zastaviť. Ale ako zastavíte niečo, čo je vašou súčasťou?

 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 simonadostal simonadostal | Email | Web | 23. february 2015 at 18:13 | React

nádherně napsaný článek :)

2 mrhradil mrhradil | Web | 23. february 2015 at 18:17 | React

Super blog!:))

3 Slečna Postradatelná Slečna Postradatelná | Email | Web | 4. march 2015 at 15:39 | React

Ne, vážně. Autorům předchozích komentářů bych rozbila hubu. Ty si s něčím dáš práci a oni si nedokáží udělat pořádný názor ani na tak kratičký drabble.
Drabble působí dost melancholicky. Víc než jiné pasáže se mi líbí například tato "šťastie tu bolo len občasným návštevníkom, ktorý sem chodil čoraz nepravidelnejšie." (štěstí je jak já, když mám jít mrknout na své spřátelené blogy xD ale když tu čtu tak pěkná dílka, je to mnohem snazší ♥). Od začátku ke konci se barvy slévaly do jedné. Určitě napiš víc takových :).
Měj se krásně :)

4 Lulu Lulu | Web | 4. march 2015 at 17:33 | React

[3]: Ani ja nie som z takýchto komentárov práve nadšená, ale čo sa dá robiť.
A ďakujem. :) Bola som zvedavá hlavne na tvoj názor,  lebo som si nebola istá, ako to pôsobí na druhých. :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement

Tento blog podlieha autorským právam.