Zo zákulisia príbehov #1

25. january 2016 at 17:33 | Lulu |  Zo zákulisia príbehov
Po tom, ako som dorobila projekt Já, pisálek som sa účelovo po žiadnom inom neobzerala. Jednak viem, ako to mám s projektmi a jednak teraz nemám núdzu o nápady na nové články, ale tento projekt mi tak nejako udrel do očí, tak som si povedala, že prečo nie. Opäť je to niečo zo spisovateľskej sféry a hoci niektoré veci pre vás možno nebudú novinkou, dozviete sa aj niečo nové, o čom som doteraz nepísala. Dnes to je konkrétne článok o mojich spisovateľských predsavzatiach. :)

Za týmto projektom stoja Lyn von Nightlight a Moonlight


1. Spisovateľské predsavzatia

1.Mala si minulý rok nejaké spisovateľské predsavzatia? Ak áno, aké?
Nenazvala by som to predsavzatím, šlo skôr o takú menšiu výzvu. Viete, že mám tak trochu problém s pravidelným písaním, preto to vyzerá tak, že jeden príbeh píšem už štvrtý rok a stále som sa ďaleko nedostala. Takže mojím minuloročným predsavzatím bolo napísať aspoň stránku za týždeň. Motivovalo ma, že čisto teoreticky, ak by som za každý mesiac napísala aspoň jednu kapitolu alebo rovno aj dve, za rok by to mohlo byť už 12 a viac kapitol, čo je v mojom poňatí celkom úspech. Vtedy ma to dosť nakoplo, že som až neverila, že by som sa niečoho takého dokázala držať, ale prekvapivo som to zvládala. Asi prvý polrok. Keďže cez týždeň som na písanie nemala vôbec čas, tak som si na písanie vyhradila sobotu, a kým bola zima, tak sme aj tak nikam nechodili, takže to bolo vyhovujúce. Každú sobotu som si sadla za počítač a písala som. Lenže potom sa oteplilo a víkendy sme zrazu trávili na chate a času na písanie zostávalo čoraz menej. V lete som prestala písať úplne, lebo som stále niekde bola a keď už som aj chcela písať, tak boli tie veľké horúčavy, ktoré môj počítač nezvládal. Potom zas prišla škola a neviem čím to je, ale ten prvý polrok nikdy nestíham nič písať. Je to divné, lebo nemám ten pocit, že by toho bolo viac alebo tak, jednoducho vtedy píšem minimum a rozbehnem sa až cez Vianočné prázdniny. Takže tak dopadla tá moja výzva. Ale koniec koncov som z toho mala dobrý pocit, lebo to bol zatiaľ jeden z tých lepších rokov, čo sa týka písania. Bol už aj taký, že som ledva napísala jednu kapitolu.

2.Na čo by si sa chcela v písaní sústrediť tento rok?
Je hlúpe napísať, že na to isté, čo minulý? Každým rokom sa snažím priblížiť k dokončeniu môjho príbehu Kliatba minulosti. Vlastne by už bolo načase ho aj naozaj dopísať, ale nemyslím si, že to bude tento rok. Bolo by to úžasné, ak by bol, ale skôr to vidím na rok 2017.

3.Vymenuj niekoľko oblastí, na ktorých chceš tento rok zapracovať
Písanie. Hádam ste nečakali niečo iné? Je to momentálne moja najväčšia priorita. Po minulé roky som písanie dosť zanedbávala, venovala som sa všetkému možnému, len nie písaniu. A pozrite kam ma to dostalo. Stále píšem ten istý príbeh, ktorý som začala v roku 2012 a stále nie som ani na dvadsiatej kapitole. Je to smutné. Ale som odhodlaná urobiť všetko pre to, aby som to zmenila.
Blog. Minulý rok som bola s aktivitou na tomto blogu celkom spokojná a chcela by som si to udržať a pravidelne pridávať nové články. A ako som už spomínala v septembri, plánujem tu tiež spraviť niekoľko zmien a môžem vás uistiť, že tentoraz to nie sú len plané slová.
A čo je asi najdôležitejšie, chcela by som zapracovať sama na sebe. Z mojich článkov ste si mohli domyslieť, že nie som tá najvyrovnanejšia osoba na svete a mám toľko problémov sama so sebou, že ich neviem ani spočítať na jednej ruke. Tento rok by som na nich chcela viac zapracovať, pokúsiť sa viac vykročiť z mojej komfortnej zóny a aspoň raz v živote urobiť niečo, čo by som nikdy neurobila.

4.Je v tvojom príbehu nejaká postava, ktorej by si chcel/a dať viac priestoru?
Nad týmto sa musím dobre zamyslieť. Postavy v každom príbehu, či už vedľajšie alebo hlavné mi vždy prirastú k srdcu. Asi je to tým časom, ktorý strávim v ich hlavách, že si k nim vždy vytvorím puto. Pre mňa sú skutočné.
Takže to ani nie je tak, že by som chcela dať vedľajším postavám viac priestoru, každá postava ho dostane podľa toho, ako je v príbehu dôležitá. Skôr som sa už viackrát pohrávala s myšlienkou, že by si niektoré zaslúžili dostať svoju vlastnú knihu, aby aj ony rozpovedali svoj príbeh. V hlavnej knihe vždy čo-to načrtnem, ale nikdy nie príliš, pretože to nie je ich príbeh. Raz sa mi to dokonca vymklo z rúk, keď som začala písať ďalšiu dejovú líniu bez toho, aby som si to uvedomila (prípad Rebeccy z Kliatby minulosti).

5. Napreduje tvoj príbeh smerom, ktorý si si na začiatku určila?
Hahaha. Prepáčte, nemohla som si pomôcť.
Sú dva prípady, ktoré môžu nastať, keď začínam písať nový príbeh:
Prípad číslo jeden: Nemám poňatia, čo z toho bude. Niečo ma napadlo, tak som písala. Bodka. Väčšinou to vždy dopadlo tak, že síce z toho vznikol príbeh, ktorý sa mi celkom páči, ale bolo ho treba ešte prepísať, pretože som s tým začiatkom nikdy nebola spokojná. Obzvlášť keď som to začala domýšľať a zrazu som tam objavila strašne veľa hluchých miest. Dokonalým príkladom je Kliatba minulosti. Mala to byť poviedka a zrazu je z toho príbeh zatiaľ s vyše 50 stranami. Postupne ako som písala, tak som, samozrejme, prichádzala na to, ako chcem, aby sa príbeh vyvíjal, ale nebolo to pevné. Často mením mienku aj dodnes, napríklad mám do detailu premyslené, ako by to malo pokračovať, ale nájdem tam nejaké diery alebo ma napadne ešte niečo lepšie a vtedy je možné, že z toho pôvodného nápadu nič nebude. U týchto príbehov nikdy neviem, na čom som. Dej sa môže zmeniť z minúty na minútu a všetko, čo som doteraz mala vymyslené sa mi zosype ako domček z karát. To je vlastne aj dôvod, že dodnes neviem povedať, ako sa KM skončí. A je dosť možné, že to zistím až pár kapitol pred koncom.
Prípad číslo dva: Príbeh nezačnem písať hneď ako ma napadne, ale všetko si najprv poriadne premyslím v hlave, zablúdim do všetkých možných alternatív, ako by to mohlo byť. Je to dlhodobý proces, ale na jeho konci mám premyslený celý príbeh, nie do úplných detailov, ale mám danú kostru a je málo pravdepodobné, že sa bude meniť. A aj keby hej, tak to budú len nepatrné veci, aby to lepšie sedelo. Tu je však jedna veľká nevýhoda a to tá, že keďže to v hlave nemám premyslené zas až tak detailne a keď aj mám, po čase to pravdepodobne zabudnem, tak keď to už idem písať, nedopadne to tak, ako som dúfala. Ak sa nestihnem dostať príliš ďaleko je to super, pretože toho nemusím veľa prepisovať. No keď už mám napísaných najmenej desať pomerne dlhých kapitol, je to na šľak trafenie. Tu je dokonalým príkladom príbeh o vlkolakoch, ktorý som vám zatiaľ len zbežne spomínala. Tuším ani jeho názov som vám ešte neprezradila a to z jedného dôvodu: hoci som z neho už mala dosť veľa napísané, nedávno som zistila, že správanie postáv je úplne nelogické a celé je to nejaké zle, takže to budem musieť začať písať od začiatku po tom, ako konečne dokončím KM. Ako som povedala, je to na šľak trafenie, ale tento príbeh pokladám za celkom podarený, takže nie som ochotná sa s ním tak ľahko rozlúčiť.

6. Vieš, ako skončí tvoj príbeh?
Na toto som odpovedala v podstate už v predchádzajúcej odpovedi. V oboch prípadoch však platí, že keď ma príbeh napadne, nikdy neviem, ako skončí. Pri niektorých na to časom dôjdem, pri niektorých to neviem doteraz. Hádam, že je to iné u každého príbehu.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Moon Moon | 25. january 2016 at 19:42 | React

Myslím, že nie je zlé si dávať ten istý cieľ ako minulý rok, pretože vždy sa v ňom môžeš zlepšovať a myslím, že strana týždenne je celkom slušný cieľ. Rozhodne to s tými horúčavami chápem, vtedy človeku ledva pracuje mozog nie ešte aby zapol počítač a vymýšľal príbeh! :D A škola dá tiež zabrať. Na druhej strane, pokiaľ človek naozaj chce, ten čas si vždy nájde :D
Prepisovať desať kapitol je fakt na porazenie, nanešťastie, viem o čom hovoríš. Ja mám problémy so začiatkami, lebo vtedy tak nejak spoznávam postavy a  Adrijského rebela, ktorého teraz píšem, som už 4x prepisovala, pretože som stále nemohla prísť na to, aká je hlavná hrdinka, či je slušná, či drzá a chvíľu mi trvalo, kým sme sa spoznali a aj teraz ešte mám trochu medzery v jej povahe, ale to sa hádam nejak vstrebe :D
Veľmi dobré odpovede a som rada, že si sa zapojila :-)

2 Lyn von Nightlight Lyn von Nightlight | Email | Web | 25. january 2016 at 22:47 | React

S tými začiatkami máme tuším problém všetci. :D Ja som už začiatok môjho príbehu prepisovala toľkokrát, že to radšej ani nepočítam, lebo by som sa zľakla. Problém je v tom, že už som si aj myslela, že je v pohode, ale stále som mala taký čudný dojem, že na ňom ešte nie je niečo dobré.
A nebolo, takže som to prerábala zase. Väčšinou som sa zbavovala zbytočných omáčok a pridávala viac akcie. Ale je to drina, ak tam máš detaily, s ktorými potom súvisia aj nasledujúce scény a tie musíš tiež prepisovať podľa toho.
Super odpovede :)

3 Lulu Lulu | Web | 1. february 2016 at 16:24 | React

[1]: U mňa je problém, že keď aj čas je, tak nálada alebo múza nie je. To je potom ťažko niečo písať. :D
Ja mám v povahe hlavnej postavy väčšinou jasno, to len tým dejom si bývam neistá. Obzvlášť keď to nemám celé domyslené, ale aj tak to začnem písať a zrazu sa ku mne priženie ešte lepší a logickejší nápad, potom mi už naozaj neostáva nič iné ako prepisovanie. :D

[2]: Aby som pravdu povedala, ja by som mohla prepisovať do konca sveta len jeden príbeh, pretože sa mi tam stále niečo nebude páčiť a nikdy to nebude celkom podľa mojich predstáv, takže v tomto ťa úplne chápem. :D Len všetky nepoužité pasáže v Kliatbe minulosti sú asi také dlhé ako polovica celého príbehu. :D

4 Faint Faint | Web | 15. february 2016 at 18:31 | React

Čo sa týka písania príbehu, tiež mi to hrozne dlho trvalo. Začalo som v roku 2012 cez letnú olympiádu a pomaly som myslela, že to potiahnem do ďalšej olympiády :D Nakoniec som ho dokončila skôr, čo ma teší. Myslím, že malo za následok aj to, že som medzitým začala písať aj druhý príbeh (pretože však prečo si neskomplikovať :D).
Pri začiatkoch sa mi doteraz vždy stával prípad číslo jeden a vôbec sa mi to nevyplatilo. Avšak postupne som sa poučila a nový diel som si kompletne naplánovala, dokonca aj jednu z postáv. Zase na druhej strane nikdy sa ten príbeh nedá dotiahnuť do úplnej dokonalosti, pokiaľ sa nezačne aspoň trochu písať. Aj to som zistila.
Inak veľmi zaujímavé odpovede, dosť som sa v nich našla :)

5 Lulu Lulu | Web | 20. february 2016 at 18:13 | React

[4]: Ja som ten svoj začala čítať tiež niekedy v tom období, ale nepomohlo mi, že v roku 2013 sa na mňa vykašľala múza, takže som zostala stáť na piatej kapitole a nie a nie sa pohnúť ďalej. :D A potom aj keď som sa k nemu už vrátila, tak som zistila, že to musím prepísať, aby som na to mohla nadviazať (čo dokáže spraviť jeden rok...). :D
S tým súhlasím. Po predchádzajúcich skúsenostiach si už aj ja všetko plánujem, ale aj keď mám úplne jasnú predstavu, nie vždy to vypáli tak, ako som dúfala, takže sa mi často stáva, že popri písaní veľa vecí ešte mením.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement

Tento blog podlieha autorským právam.