Na vlne pozitívneho myslenia

15. march 2016 at 14:30 | Lulu |  Zo života autorky
Do roka 2016 som zdá sa vykročila tou správnou nohou (čo ma núti premýšľať nad tým, či som po celé tie roky vykračovala tou zlou...). Neviem to vysvetliť, ale v poslednej dobe mám pocit, akoby bolo všetko odrazu oveľa lepšie ako to bolo minulý rok. Akoby sa veta, ktorú si hovorím každý rok (Tento rok bude iný.) konečne naplnila a prinútila ma veriť, že to tak bude. Mám z toho všetkého naozaj dobrý pocit. :)


Ale teraz sa už poďme pozrieť na to, čo všetko sa mi v uplynulých mesiacoch stalo. :)

Polročné vysvedčenie na počudovanie dopadlo dobre. Ešte pred vianočnými prázdninami som bola zmierená s trojkou z matematiky, keďže sa mi na začiatku roka podarilo nachytať pár zlých známok a hoci som si to potom opravila, výsledné percentá sa pohybovali stále okolo tých 70%. Nakoniec ma zachránila dobrovoľná domáca úloha, ktorú som urobila s tým, že za pokus nič nedám. A náš profesor bol taký dobrý, že mi za ňu dal desať bodov z desiatich aj napriek tomu, že toľko si pravdepodobne nezaslúžila, vďaka čomu mi vyšlo 75%, čiže dvojka. Okrem toho som mala už iba jednu dvojku - z chémie a môžete mi veriť, že som neverila, že budem mať celkovo len dve dvojky.


Ako určite mnohí viete, po polročnej klasifikácii začal štrajk učiteľov. Naša škola bola jednou z tých, ktorá hrdo štrajkovala až do konca - celé tri týždne. Kebyže som v maturitnom ročníku, asi by som na to dosť nadávala, ale takto som si len užívala voľno čítaním kníh a písaním článkov. Boli to ozaj krásne tri týždne. :D Aby ste ma nepochopili zle, tak ten posledný týždeň sme už viac-menej chodili normálne do školy, ale keďže stále dosť našich profesorov štrajkovalo, tak každá druhá hodina bola suplovaná alebo odpadla. Jeden deň sme boli v škole dokonca len piati, lebo všetci ostatní sa dohodli, že budú podporovať štrajk a nepôjdu do školy. Potom, ako sa do toho vložil riaditeľ však už všetci ďalší deň pekne naklusali do školy. :D

Cez jarné prázdniny som si povedala, že už niečo konečne musím urobiť so svojimi vlasmi. Ich dĺžka ma nehorázne rozčuľovala a to až do takého štádia, že ak by som si ich ešte ten týždeň neostrihala, skôr či neskôr by som si ich vytrhala. Dobrou otázkou je, prečo som si ich nenechala ostrihať už skôr. Lenže ja sa proste bojím kaderníkov. Je to aj z toho dôvodu, že mám sociálnu fóbiu, ale tiež preto, že vždy na tej stoličke tŕpnem, či mi to dobre ostrihajú. Raz som o tom napísala aj drabble, ak sa pamätáte. Tentoraz to bolo však o to horšie, že som mala ísť sama a nie s mamou a to ma stresovalo ešte viac. Našťastie to ale dopadlo dobre, kaderníčka bola veľmi milá, takže to zo mňa neskôr opadlo. Nakoniec som odtiaľ odchádzala šťastná, že mám vlasy konečne krátke a s hrdosťou, že som to zvládla. Dokonca si myslím, že každou ďalšou návštevou to bude čím ďalej, tým ľahšie, až sa tohto strachu snáď navždy zbavím. Dúfam. Ale všetko postupne.

Deň na to som bola dohodnutá s kamarátkou do kina na Dánske dievča. Ak uvažujete, či ísť, tak by ste rozhodne mali. Mne sa film páčil, hoci naň musíte mať tú správnu náladu, lebo je dosť smutný. Je to ten typ filmu, ktorý si pozriete raz a stačilo, lebo to, čo vám mohol ponúknuť, vám už dal pri tom prvom pozretí. Aspoň taký bol môj dojem.

Hneď po filme sme sa ponáhľali na autobus, aby sme ho stihli, lebo ďalší mal ísť až o jeden a pol hodiny. Hádajte, čo sa stalo. Ako sme dobiehali na zastávku, práve odchádzal. To ako naschvál. Tak sme nakoniec zakotvili v jednej kaviarni Greentree Caffé, kde som si PRVÝKRÁT objednala kávu. Ľadovú, ale aj to sa ráta, nie? Pôvodne som nechcela, ale potom som si povedala, že ak to nikdy neochutnám, nikdy nebudem vedieť, aké to je. Okrem toho som vedela, že sama od seba by som si to neobjednala, takže som to skúsila. A bolo to celkom dobré. Nabudúce určite skúsim aj klasickú kávu.

Z kaviarne sme odchádzali len pol hodinu predtým, ako nám išiel ďalší autobus, čo bola chyba, keďže sme nevedeli, ako sa dostať späť. Teda nasledovalo ďalšie behanie, keď sme si uvedomili, že to nestíhame. Treba podotknúť, že sme šli naslepo uličkami ako správni ľudia, ktorí nepoznajú ani vlastné mesto. :D Tentoraz sme to však stihli, síce celé zadýchané, ale predsa. Vlastne to bol jeden z tých úžasných dní, ktoré si budem pamätať do konca života. Cítila som sa rovnako ako to opísal Charlie v knihe Charlieho malé tajomstvá: "And in that moment I swear we were infinite." (A prisahám, že v tej chvíli sme boli nekoneční.) Presne tak, Charlie, presne tak.

Premýšľam, či som na niečo náhodou nezabudla, ale myslím, že to by bolo všetko. Teda, bolo by toho ešte oveľa viac, ak by som vám mala napísať každú jednu vec, ktorá mi buď urobila deň krajším alebo nejakým spôsobom ovplyvnila môj pohľad na svet, ale to by sme tu boli ešte dlho.

Na záver vám chcem dať do pozornosti Knižnú šifru, ktorú už druhý rok organizuje Martinus. Je to zábava, pokiaľ na tom nie ste tak ako ja, že neviem prísť na poslednú knihu, hoci som vyskúšala už všetko, čo ma napadlo. A tiež nezabudnite spraviť tento mesiac nákup v Martinuse, dostanete k nemu aj krásnu antistresovú omaľovánku. Mňa momentálne zamestnáva práve tá. :)


Majte sa krásne. :)
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Mariam Mariam | Web | 19. march 2016 at 10:17 | React

To sa tak dobre číta, toto pozitívne myslenie ^.^
K vysvedčeniu gratulujem, najlepšie je, keď človeka samého výsledky prekvapia :)
Naša škola neštrajkovala ani jeden deň :D Myslím, že na východe celkovo málo škôl štrajkovalo, podobne to bolo aj so sestričkami v našom regióne, tu sú ľudia proste radi, že majú akú-takú robotu a vedia, že na ich miesto čakajú ďalší, čiže... :)
Ja som bola u kaderníčky tento týždeň a padlo rozhodnutie, že konečne odstúpim od postupky a nechám si ich zarovnať. Teraz mám pocit, že sú o dosť kratšie, aj keď to ledva vidno, ale musím povedať, že sa cítim krajšie ^.^ :D
Na Dánske dievča som videla trailer, ale nezaujal ma, no veľmi rada chodím s kamarátmi do kina, to nikdy presne neviem, jak to vypáli, a furt keď idem domov, tak taký dobrý pocit potom mám :)

2 Lulu Lulu | Web | 19. march 2016 at 18:07 | React

[1]: Ja som počula, že tak celkovo sa v ostatných mestách štrajkovalo málo, buď vôbec alebo len jeden deň. Podľa mňa tým štrajkom aj tak nič nevyriešili ani si nejako inak nepomohli, ale ja som minimálne za to voľno bola rada. :D
Ja som tiež chcela nejakú zmenu, tak som kaderníčke povedala, že to chcem do písmena V, ale nemám ten pocit, že to vyzerá nejako inak ako predtým. :D A tiež sa mi to najprv zdalo, že ako veľa mi z tých vlasov zobrala, ale už o pár dní na to som sa začala sťažovať, že to mám ešte stále dlhé. :D

3 Naty Naty | 25. may 2016 at 17:19 | React

Som veľmi rada, že konečne si pozitívnejšia a máš dobrú náladu. Nie je to tak lepšie? Inak aj u mňa je to tak, že z tohto roka mám veľmi dobrý pocit, ale nechcem to zakríknuť :-D. A tie omaľovánky by som chcela skúsiť aj ja, ale stretla som sa aj s tým názorom, že človeka ešte viac vystresujú, lebo sa snažíš ich čo najlepšie vyfarbiť :D  :D  :D

4 Lulu Lulu | Web | 31. may 2016 at 17:27 | React

[3]: U mňa je to zatiaľ asi najlepší rok za celý môj život. :) Inak ohľadom tých omaľovánok je to trochu pravda, ale na druhú stranu to vie byť aj naozaj dobrý relax. :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement

Tento blog podlieha autorským právam.