Annabel Pitcher - Kečupové oblaky

15. september 2016 at 9:03 | Lulu |  Recenzie kníh
Autorka: Annabel Pitcher
Názov: Kečupové oblaky
Originálny názov: The ketchup clouds
Séria: -
Diel: -
Vydavateľstvo: Slovart
Rok vydania: 2015
Počet strán: 288

Anotácia:
Spravila som niečo zlé. Niečo naozaj strašné. A najhoršie na tom je, že sa mi to prepieklo.
Pätnásťročná Zoe má netradičného priateľa - pána Stuarta Harrisa v cele smrti v jednej texaskej väznici. Zoe ale potrebuje niekomu vyrozprávať svoj netradičný príbeh. O tom, ako sa zaľúbila do dvoch chalanov, oboch zradila a ako má na svedomí smrť jedného z nich. Zoe sa uprostred noci vykráda do kôlne za domom, kde si vylieva svoje zlomené srdce na stránky papiera. Píše pánovi Harrisovi listy o všetkom, čo sa stalo od momentu, keď sa zaľúbila, až po náhlu smrť, ktorú vraj spôsobila.
Dlhé mesiace mlčala, všetko sa jej akosi prepieklo. Ale jej život je v troskách a tajne dúfa, že keď niekomu vyrozpráva, čo sa vlastne stalo, konečne sa jej uľaví a bude sa môcť vrátiť do normálu. Pán Stuart Harris jej možno nikdy neodpíše, ale aspoň niekto pochopí, čo ju trápi, lebo aj on môže za smrť svojho blízkeho. (zdroj)


Obálka: O niečo viac sa mi páči originálna, ale popravde obe sú úžasné. A tie vtáčiky na boku knihy sú nenormálne super (ale to bude asi tým, že som zaťažená na vtáčiky).

Môj názor:

Zaujímavý názov, nádherná obálka a lákavá anotácia. Toto boli moje prvé dojmy z Kečupových oblakov, keď som túto knihu prvýkrát zaregistrovala na svojom radare. Už vtedy som z nej bola nadšená a o to viac som sa tešila, keď som zistila, že sa chystá slovenské vydanie. Nastalo čakanie na jar 2015. Potom na august 2015. Napokon som stratila prehľad, kedy má kniha vyjsť, keďže ten dátum v kuse presúvali a istý čas som si dokonca hovorila, že sa na to čakanie vykašlem a kúpim si knihu v origináli. Nestalo sa. Kniha sa nakoniec predsa len dočkala svojho vydania a na knižných blogoch sa o nej začalo písať. Vtedy už moje nadšenie dávno opadlo, dokonca po niekoľkých negatívnych recenziách som začala pochybovať, či bude kniha taká dobrá, ako som dúfala. Preto sa mi do rúk dostala až niekoľko mesiacov po jej vydaní a púšťala som sa do nej s veľmi vlažnými očakávaniami. Lenže ani to nedopomohlo k tomu, aby pre mňa nebola sklamaním.

Už som mala po krk toho, že pri všetkom chýbam. Mala som po krk ich príbehov. Závidela som im, naozaj im závidela, že nemám aspoň zopár vlastných historiek. - str 20

Najväčší problém pre mňa predstavovala samotná Zoe. Spočiatku mi nevadila, dokonca som ju mala aj celkom rada, ale potom sa stretla s hlavnými protagonistami a čo vám poviem, všetko šlo veľmi rýchlo do hája. Nie že by som mala niečo proti ľúbostným trojuholníkom, hoci dnes je to prvok, ktorý v knihách nebýva veľmi vítaným, no ja vždy hovorím, že záleží na tom, ako je spracovaný. Nanešťastie, Annabel Pitcher si vybrala práve taký, ktorý nemôžem vystáť. Pretože Zoe celý ten čas, podotýkam celý ten čas veľmi dobre vie, ktorého chlapca chce, ale nie, ona sa miesto toho bude zahrávať s citmi toho druhého, lebo ten jej vysnívaný o ňu zrejme nemá najmenší záujem. Akože haló! Vážne som sa už dávno nestretla s otravnejšou postavou ako bola Zoe. Toľkokrát som sa počas čítania chytala za hlavu z jej detinského správania a kričala na ňu, aká je sprostá, že som to už ani nepočítala.

A tu sa dostávame k ďalšiemu bodu. Zoe mi na prvých stránkach prišla ako ten typ postavy, ktorá nejde veľmi s davom a svoje večery trávi väčšinou doma. Samozrejme, až do jej prvého žúru, kedy sa jej správanie celkom zmení. Zrazu klame rodičom, bozkáva sa s chalanom, ktorého dobre nepozná, reaguje na jeho poznámky a chodí k nemu domov. Ale dobre. To by som ešte prehrýzla, keďže je veľa takých ľudí, ktorí sa zmenia pomaly z jedného dňa na druhý. Lenže mne to prišlo, akoby Zoe nemala vôbec žiadny dôvod, prečo to robí. Taktiež som nechápala, prečo sa s tými chalanmi zahráva. Uzavrime to tým, že som nepochopila celú postavu Zoe. Vtipné je, že ako náhle sa dej netočil okolo jej romantických drám, bola znesiteľná a nesprávala sa až tak hlúpo. Škoda, že takmer celá kniha je o jej ľúbostných pletkách.

"Prečo mávaš?" opýtal sa ma Max a predstavte si, ruka sa mi skutočne pohybovala vo vzduchu zo strany na stranu. Je to taký zvyk, ktorým som rozveseľovala Bodku. Kývala som zelenému panákovi na semafore, akoby to bol ozajstný človek s ozajstnou prácou a nie len svetlo na prístroji. - str. 108

Čo oceňujem je autorkin nápad písať listy väzňovi odsúdenému na smrť. Už od prečítania anotácie mi to prišlo veľmi originálne a neokukané, čo bol aj dôvod, prečo som bola na knihu zvedavá. No byť na Stuartovom mieste, neviem, či by som sa z toho tešila, lebo Zoein príbeh bol ako vystrihnutý zo zlej paródie. Hádam, že čitateľa by mala poháňať v čítaní nevedomosť, čo sa to vlastne stalo, že má Zoe také veľké výčitky svedomia, že sa s nimi nevie zveriť nikomu inému len väzňovi. Ale budem k vám úprimná, ak ma to aj na začiatku knihy zaujímalo, na konci som už bola frustrovaná a chcela som to mať čím skôr za sebou. Posledné stránky, kde sa daná udalosť odohrávala som dokonca čítala viac-menej s mysľou celkom inde. Nehovoriac o tom, že som čakala niečo naozaj strašné, niečo z čoho mi spadne sánka a nebudem sa z toho vedieť spamätať. Očividne som si Annabel Pitcher pomýlila s Colleen Hoover, ktorá je v týchto veciach viac než doma. U nej aspoň viem, že ak je prvá polovica knihy zlá, druhá mi to vždy vynahradí. Nechcem tým povedať, že to, čo sa Zoe stalo bol pekný zážitok, to ani trochu, ale čo si budeme klamať, ak by sa počas celej knihy nesprávala tak, ako sa správala, nič z toho by sa nebolo stalo. V podstate si za to mohla sama.

Väčšina vedľajších postáv ničím extra nevynikala, bola tu Zoeina sestra, ktorej meno si už nepamätám, jej rodičia, ktorí sa stále hádali kvôli hlúpostiam (čo mi tiež prišlo tak trochu nereálne) a potom Max a Aaron. Oboch som si spočiatku obľúbila, hoci Aaron ma neskôr naštval svojím rozhodnutím, ale neboli to také postavy, ktoré si ešte o pár mesiacov budem pamätať. Celkovo ma z ostatných postáv zaujala iba jedna - Zoeina mladšia sestrička Bodka, ktorá je hluchá, ale čitateľ má pocit, akoby ani nebola. Dokázala knihu pekne oživiť a nebolo možné ju nemilovať, je to zlaté dieťa. Na konci knihy je tiež úryvok z jej denníčka, samozrejme, plného chýb, ale po celý čas, čo som ho čítala som sa nemohla prestať usmievať, také to bolo milé.

No nech už je to s tým Tvojím srdcom akokoľvek, ja len dúfam, že sa cíti ľahučko a slobodne akoby sa chystalo na to, že z Teba pokojne vypláva k slnku, až sa napokon, keď už prestane biť, stratí vo vesmíre. Stu, naozaj si teraz aspoň trošku šťastia zaslúžiš. Áno, že si sa dopustil chýb, ale k svojmu prehrešku si sa priznal a svoj osud si prijal, takže Tvoj príbeh sa aspoň skončí statočne. A čestne. A na to môžeš byť hrdý. - str. 239

Aby som spomenula ešte nejaké plusy, tak kniha je písaná príjemným svižným štýlom, takže sa číta ľahko a stránky ubiehajú jedna radosť. Je pravda, že nebyť toho s knihou asi dávno seknem, pretože príbeh nestojí za veľa. Taktiež občasné kresbičky boli pekným dodatkom knihy a aj záver bol naozaj podarený, konečne ma donútil vžiť sa do Zoeinej viny a kvôli nemu som dokonca uvažovala, že dám knihe tri hviezdičky. To by však nebolo fér k iným knihám s rovnakým hodnotením.

Je mi ľúto, že som knihu musela takto skritizovať, lebo som naozaj chcela, aby sa mi páčila, no jednoducho to nešlo. Odo mňa teda dostáva dve hviezdičky z piatich a zároveň si získava nálepku Sklamanie roka 2016.
 

1 person judged this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement

Tento blog podlieha autorským právam.