Nečakaný darček

24. december 2016 at 11:36 | Lulu |  Poviedky
Všetkým Vám chcem popriať krásne prežitie vianočných sviatkov v kruhu najbližších, s výborným jedlom a bohatým Ježiškom (aj keď všetci vieme, že Vianoce nie sú len o tom :)). Šťastné a veselé! :)

A keď už sú teda tie Vianoce, tak tu pre vás mám staršiu poviedku ladenú do vianočnej atmosféry, na mňa trošku netradičnú - s tematikou Harryho Pottera alebo keď teda chceme byť úplne presní, z obdobia Záškodníkov. Ani vám neviem povedať dôvody vzniku tejto poviedky a odkiaľ sa vzala chuť pustiť sa znova do fanfiction, navyše do niečoho celkom iného, ako som dovtedy písala. V každom prípade, jediným dôvodom, prečo som ju nezverejnila už skôr bolo, že som si myslela, že ju ešte dokončím, čo sa nestalo (ale nakoniec som zistila, že iné ukončenie vlastne ani nepotrebuje) a potom som zas bola toho názoru, že ju ešte bude treba prerobiť (konkrétne mi tam nesedelo správanie postáv), čo sa však tiež nestalo. Takže hoci s poviedkou nie som stopercentne spokojná, rozhodla som sa ju nechať v takej podobe, v akej som ju takto pred štyrmi rokmi písala. :)


NEČAKANÝ DARČEK

"Lily, mohla by si, prosím ťa, prestrieť stôl a zavolať Petuniu?" Žena oblečená v sviatočných šatách na červenovlásku ani nepozrela, len sa ďalej ladne obracala v kuchyni pri linke, pričom sa jej zástera, opásaná okolo bokov striedavo vlnila a nadvíhala. Na tvári sa jej skvel pot - hneď bolo jasné, že je vystresovaná, pretože nestíha.

"Samozrejme," odvetila Lily pokojne. Bez námietok opustila kuchyňu a s príborom a taniermi v rukách vstúpila do jedálne. Tá zvyčajne vyzerala ale úplne inak. Hnedý, elegantný stôl teraz pokrýval zlatými nitmi popretkávaný obrus a na ňom sa nachádzala váza s ihličím. Miestnosť osvetľovali iba krútiace sa plamene sviečok.

Lily vykonala, čo mama po nej chcela a až potom sa vybrala na poschodie za svojou sestrou. Pred jej dverami zaklopala, ale nevstúpila dnu. Nechcela totiž, aby sa Petunia znova naštvala a trieskala všetkým, čo jej prišlo pod ruky, presne ako v to ráno, keď sa dozvedela, že "jej milovaný" Vernon nemôže prísť.

Keď sa nedočkala odpovede, pootvorila dvere a videla, ako si Petunia z uší vyťahuje slúchadlá. "Čo chceš?" oborila sa na ňu, hneď ako ju zazrela.

"Máš ísť dole," oznámila jej Lily.

"Ale nejdem." Petunia jej očami naznačovala, nech vypadne. Lily sa však nepohla ani o piaď.

"Čo proti mne stále máš?" spýtala sa Lily.

"Si blázon," bez obalu vyklopila Petunia. "Niečo ako čary by nemalo existovať."

"Závidíš mi, že ja som čarodejnica a nie ty?"

"Pch, to iste. Idem sa priam pretrhnúť, aby som nosila nevkusné oblečenie, ak sa to tak vôbec dá nazvať alebo aby som mohla ako idiot mávať paličkou alebo navštevovala ten tvoj milovaný Rokfort a stretávala sa s rovnakými bláznami ako si ty. Nie, ďakujem, bez toho sa s radosťou zaobídem."

"Ako myslíš," poznamenala Lily, skrývajúc svoje sklamanie. Vždy, keď reč zabehla k Rokfortu alebo čarám, skončilo to rovnako.

* * *

Hlasné štrnganie príborov o slávnostné taniere počas Štedrého obeda náhle prerušil zvuk domovského zvončeka. Petunia okamžite zdvihla hlavu v nádeji, že Vernon nakoniec prišiel. Evansonovci sa však tvárili zmätene, zrejme nikoho nečakali, presne ako ani Lily.

"Dôjdem tam," ponúkla sa rýchlo Petunia, vyskočila na nohy a s ligotajúcimi očami sa ponáhľala do predsiene. Stlačila kľučku a vtom jej vietor nahrnul vlasy do tváre, ktorú následne poštípal mráz. Pár zblúdilých snehových vločiek dopadlo na parkety predsiene.

Vonku však nikto nebol. Petunia, vrcholne sklamaná chcela zavrieť dvere, keď si všimla stredne veľkého balíčku na rohožke. Nechápavo ho zdvihla. Bola si celkom istá, že nie je od Vernona, pretože on jej dával darčeky vždy osobne a trikrát také veľké.

"Petunia, zlatko, čo tam toľko robíš?" ozval sa z jedálne starostlivý hlas pani Evansovej.

Petunia sa mykla a hodila balíček do skrine medzi zimné kabáty. Následne sa vrátila do jedálne, tváriac sa nezaujato. "Niekto si z nás asi chcel vystreliť," povedala, posadila sa a znova sa začala vidličkou prehrabávať v zemiakoch.

* * *

Poobede chumelica ako-tak prestala, aj keď stále poletovali malé vločky a pridávali sa k niekoľkocentimetrovým závejom snehu. Lily si pomyslela, že je skvelý čas na stavanie snehuliaka a tak sa teplo obliekla a zišla dolu do predsiene. Zo skrine vytiahla teplý kabát a keď sa ju chystala zatvoriť, vypadol z nej práve ten balíček, na ktorý Petunia zabudla, že ho tam dočasne schovala.

Lily sa poň zohla. Zabalený bol len aby sa nepovedalo a chýbal mu lístoček s menom, pre koho je. Chcela ho vrátiť späť do skrine, ale prv než tak učinila, na baliacom papieri balíčka si všimla malé, ťažko postrehnuteľné ohnivé strely.

Červenovláska sa zaškerila a roztrhla baliaci papier, ktorý ukrýval škatuľu zelenej farby. Nadvihla jej veko, celá zvedavá, čo si vymyslel tentoraz. V škatuli sa nachádzala kniha s názvom O čarovných chorobách a zraneniach - Lily sa opäť uškrnula -, zdrap pergamenu a podozrivo vyzerajúca čierna obdĺžniková zamatová škatuľka.

Ako prvé roztvorila pergamen.

Vieš, kde ma nájdeš, to je jasné,
asi ako ohnivé strely v dobrom masle.

Lily div, že sa nezačala váľať po zemi, tak veľmi sa smiala. Keď sa ovládla, vzala do rúk čiernu škatuľku. Ako náhle uvidela jej obsah, znova sa musela uškrnúť. Celý James, pomyslela si Lily, hľadiac na náhrdelník s príveskom srdca, na ktorom sa leskli iniciály J. P.


 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 ┼Raven Sammael Renkse┼ ┼Raven Sammael Renkse┼ | Web | 27. december 2016 at 22:27 | React

nádherné ;-)

2 Lulu Lulu | Web | 28. december 2016 at 10:55 | React

[1]: Ďakujem. :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement

Tento blog podlieha autorským právam.