Zhrnutie roka 2016 a plány 2017

14. january 2017 at 12:02 | Lulu |  Zo života autorky
Vítam vás pri prvom článku v Novom roku 2017 a zároveň vám doň chcem zaželať len to najlepšie a aby ste ho prežili v zdraví a v radosti. Nebojte sa riskovať, choďte si za tým, po čom vaše srdce túži a vytvorte si kopu nezabudnuteľných zážitkov so skvelými ľuďmi. :)


Ak by som mala zhrnúť rok 2016 v jednom slove, bolo by to pravdepodobne prídavné meno prelomový. Pýtate sa prečo? Bol to jednoducho rok plný mnohých lekcií a uvedomení, ale v tom dobrom slova zmysle. Naučil ma, ako byť viac optimistickou, odvážnejšou, otvorenejšou, bezstarostnejšou... šťastnejšou. Taktiež som v tomto roku oslávila svoje osemnáste narodeniny a prvýkrát môžem povedať, že sa naozaj cítim múdrejšia v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Ale čo je aj tak zo všetkého najdôležitejšie, naučila som sa byť spokojnou s tým, kým som, o čom som si dovtedy nemyslela, že je možné dosiahnuť.

Ešte na začiatku roka som vám písala, že mám z neho naozaj dobrý pocit a ten pretrvával, ba dokonca sa zväčšoval s pribúdajúcimi sa mesiacmi. Paradoxom je, že nemám dojem, že by som robila oveľa odlišnejšie veci ako roky predtým, len som sa na všetko snažila dívať s väčším optimizmom a tešiť sa z maličkostí. Boli by ste prekvapení, ako výrazne to môže ovplyvniť váš život. Ďalším paradoxom je, že šlo o veci, ktoré som neplánovala, ale tak nejako sa pritrafili samé, z čoho mi plynie ďalšie poučenie z roka 2016 - občas nerozmýšľať, ale miesto toho konať spontánne.

Z celého roka asi najviac vyčnieval výlet do Španielska, z ktorého fotočlánok vám sľubujem už celú večnosť, a snáď si na to čoskoro aj nájdem čas. V krátkosti však šlo o výlet, ktorý mi ponúkol nielen úžasné nové zážitky a možnosť vidieť a spoznať nové krajiny, ale zároveň predstavoval aj akúsi výzvu pre mňa samú. Strávila som totiž desať dní v prítomnosti ľudí, ktorých som vôbec nepoznala a aj napriek tomu, že tam so mnou bola kamarátka, sa veľakrát stalo, že sme ani len neboli spolu. Keď si teraz na ten výlet spomínam, tak sa pri niektorých veciach dokonca pýtam sama seba, či som ich naozaj urobila ja (a presne takto by som popísala aj rok 2016). Ten výlet, samozrejme, nebol úplne dokonalý, očná alergia urobila svoje a našli sa tiež rôzne nezhody, no rozhodne v žiadnom prípade neľutujem, že som tam bola.

Naopak tým najmenej príjemným zážitkom bola smrť našej mačičky Sivky. Stalo sa to začiatkom februára a dosť ma to vtedy zasiahlo, že som o tom nemala síl ani písať na blog. Za tie roky sa nám už veľa mačiek stratilo, veľa ich aj zomrelo a nie práve prirodzenou smrťou, no nikdy som sa so žiadnou z tých smrtí nestretla priamo, až doteraz. Taktiež to bola prvá mačička, ktorú sme mali doma, vlastne k nám prišla ako malé vyplašené mačiatko a my sme si ju len prichýlili. Tak nejako som si myslela, že s nami pobudne dlhšie než pár mesiacov. Nejdem vás zaťažovať celým príbehom, keďže sa mi znova do očí tlačia slzy, ale jedného dňa na jej počesť napíšem poviedku. Mala som to v pláne ešte keď sa to stalo, ale vtedy to predsa len bolo príliš čerstvé. Popravde si nie som istá, či som sa s tým už úplne vyrovnala, ale kvôli Sivke sa premôžem.

Ale presuňme sa k veselším veciam, a to konkrétne k blogovej štastistike. Rok 2016 blogu prial, a tak sa môžem pochváliť celkovým počtom článkov 52, čím som dokonca prekonala predminulý rok. Ako tiež mnohí viete, v tomto roku blog nahodil nový kabátik, okrem toho som sa zapojila do projektu Zo zákulisia príbehov, ktoré vymysleli skvelé blogerky Lyn a Moon, začala som vám ukazovať svoje knižné prírastky v Mesačných chvastačkách a vyskúšala som napísať niekoľko článkov na Tému týždňa. Medzi najkomentovanejšie články mimo toho patria: článok o dnešnom veľmi častom probléme pri písaní cez sociálne internetové siete s názvom Zobrazené, výzva Čítame v cudzom jazyku od Vendey a predposledná časť z fotočlánku o Londýne - deň tretí 1. časť.

Čo sa týka samotného písania, tak tu som už nebola až taká úspešná. Podarilo sa mi síce napísať pomerne dosť kratších poviedok/drabble, no písanie Kliatby minulosti, žiaľ, aj naďalej zaostávalo. Vôbec som na jej písanie totiž nemala čas alebo mi chýbala inšpirácia a nevidím to ružovo ani v ďalšom roku. Ale aby som sa trochu aj pochválila, v novembri som sa do písania poriadne obula. Lyn ma svojím článkom naviedla na dobrý tip na písanie, ktorý ma naozaj nútil písať pravidelne a dostala som sa vďaka nemu cez dve najťažšie kapitoly v celom príbehu. A pokračovala by som v ňom pravdepodobne doteraz nebyť školy. Ale hneď, ako sa mi naskytne viac času, pokúsim sa o to opäť. Ja ten príbeh jednoducho musím dokončiť! Nevadí, že ani ježko nevie, kedy ten deň nastane.

Možno si ešte pamätáte, že na začiatku minulého roka som si dávala predsavzatia (odkaz na článok). No ako to už s predsavzatiami býva, po čase som na ne pochopiteľne zanevrela a veľmi sa nimi neriadila. Možno preto ma prekvapilo zistenie, že veľkú väčšinu sa mi vlastne podarilo splniť. Síce nie tak, ako som to plánovala, ale svojím spôsobom áno. Preto som sa rozhodla dať si ich aj v roku 2017, iba s tým rozdielom, že tentoraz sa nebudem stoj-čo-stoj upínať na ich splnenie, ale chcem ich brať skôr ako takú inšpiráciu pre dosiahnutie svojich cieľov. A čo sú to teda za predsavzatia? Vlastne som si ich ešte tak celkom nespísala a ani neviem, či to urobím. Jednoznačne však stále chcem pracovať sama na sebe, na prekonávaní svojho strachu, na pozitívnom myslení a na rozširovaní svojej komfortnej zóny. A v neposlednom rade aj na písaní, no to sa však v poslednom čase chtiac-nechtiac dostáva na vedľajšiu koľaj kvôli vyššie zmieneným veciam.

A to je ďalšia vec, ku ktorej som sa chcela dostať. Po minulé roky bol tento blog mojím útočiskom, kde som sa mohla zo všetkého vypísať, a pritom nemať pocit, že ma za to ostatní odsúdia. Práve tu som našla pochopenie a prijatie, a to od vás, svojich čitateľov, čo si neskutočne vážim a neviem, či sa vám za to jedného dňa budem môcť dostatočne poďakovať. Tento blog však predstavoval môj útek pred realitou, hoci som vtedy ešte netušila, že pred ňou utekám. Lenže už utekať nechcem. Pochopila som, že zatiaľ čo ja som bola zatvorená v izbe a tak nadšene som vám písala o svojom živote a záľubách, tam vonku bežal život, ktorý som si nechávala ujsť. Preto ďalším z mojich predsavzatí je venovať sa viac realite a ľuďom v nej. Spolu so školskými povinnosťami, ktorých je z roka na rok čoraz viac to pravdepodobne výraznejšie ovplyvní pridávanie článkov, ale s blogom rozhodne nekončím. Minimálne v tejto chvíli nie. Viac vám sľúbiť nemôžem.

Takže čo ma teda čaká v novom roku 2017? Verím, že nové výzvy. A z tých naplánovaných vecí - túto nedeľu sa chystám po dlhšom čase do divadla, v máji so sesternicou Naty ideme na koncert jej najobľúbenejšieho speváka Shawna Mendesa, o pár dní na to zas so spolužiačkami cestujem zo školy na týždňový výlet do Švajčiarska. Okrem toho sa v tomto roku stanem maturantkou a čaká ma tiež vlastná stužková, čo bude zážitok sám osebe. A ešte jedna veľká vec, blog v tomto roku oslávi svoje piate narodeniny! Už dlhšie premýšľam, že by som pre vás spravila nejakú súťaž a k takému významného dňu sa to presne hodí. Čo sa týka zvyšku... nechám sa prekvapiť. Ale jedno vám poviem, už teraz sa teším, čo všetko rok 2017 so sebou prinesie.

A aký bol váš rok 2016?

Krásna ručne robená pohľadnica a záložka od Mony. Z celého srdca ďakujem! :)
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Bocian Bocian | Email | Web | 15. january 2017 at 18:30 | React

Až pri tomto článku som si uvedomil, akí sme si podobní. :-D Aj Bocianka mi to vravela, ale... teraz som sa presvedčil sám. :-D Páči sa mi, ako si zmenila svoj pohľad na život. Odohráva sa za oknom, za múrmi a nie vo vnútri izby... Treba vyjsť von a kráčať oproti novým a neplánovaným zážitkom. Tým som sa presne riadil aj ja! Od roku 2015 skúšam žiť ináč, "spoločenskejšie". A má to skoro samé výhody! Napríklad: veľa nápadov na písanie. :-)
Mimochodom, gratulujem ti, že bloguješ už skoro 5 rokov - podobne ako ja. :-D
A na záver, držím ti palce vo všetkom, do čoho sa pustíš! :-)

2 ┼Nemessis mor Morticie ┼ ┼Nemessis mor Morticie ┼ | Web | 20. january 2017 at 20:17 | React

přeji hodně štěstí

3 Mony Mony | Web | 21. january 2017 at 9:40 | React

Krásne napísaný článok :-) Veľmi sa mi páči, ako píšeš o svojej zmene a akým novým človekom si sa stala ;-)
Sivky mi je úprimne ľúto a ver, že ťa chápem. Aj ja som zažila podobnú skúsenosť, kde som bola súčasťou smrti miláčika a bolo to naozaj veľmi ťažké, nesmierne :-(
Veru, to Španielsko...článok a fotky stále nikde, ale dúfam, že si čas nájdeš a podelíš sa tak s nami o svoj zážitok :-)
Prajem ti všetko dobré v tomto roku, nech sa ti darí :-D Maj sa krásne ;-)

4 Lulu Lulu | Web | 28. january 2017 at 9:42 | React

[1]: Z duše mi hovoríš. Popravde nechápem, prečo mi trvalo tak dlho pochopiť, koľko výhod to až prináša, ale vždy lepšie neskôr ako nikdy. :)) Tiež ti držím palce a želám do života veľa šťastia. :)

[2]: Ďakujem, aj tebe. :)

[3]: Je mi ľúto, že aj ty si si niečím podobným musela prejsť... Ostáva nám už iba veriť, že teraz sú na lepšom mieste.
Máš pravdu, Španielsko odkladám už poriadne dlho, ale práve teraz máme v škole relatívny pokoj, tak sa do toho posnažím pustiť. :)
Nápodobne a ďakujem za krásny komentár, Mony. :)

5 Naty Naty | 28. january 2017 at 18:43 | React

Krásny článok. Taký z duše :D . Dúfam teda, že ti aj tento rok vyjde a že ho budeš mať krásny. A samozrejme, že si ho spolu užijeme. Mali by sme si začať plánovať leto, i keď ešte máme na to pol roka :-D

6 Lulu Lulu | Web | 29. january 2017 at 10:22 | React

[5]: Ďakujem. :) Aj tebe želám to isté a o tom ani nepochybuj, že si ho užijeme. :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement

Tento blog podlieha autorským právam.